Populizmus často ponúka jednoduché a priamočiare odpovede či riešenia, apeluje na emócie, no zväčša ignoruje komplexnosť.
Ako najúčinejšia zbraň proti populizmu sa javí byť kritické myslenie, pretože ak sa ľudia naučia kriticky uvažovať, teda nepodľahnúť prvému dojmu, naučia sa byť skeptickí voči jednoduchým riešeniam, overovať si fakty a zrealizovateľnosť ponúkaných riešení, môžu byť menej náchylní na prijímanie populistických naratívov a byť viac odolní voči demagógii.
Slovensko je podľa výsledkov volieb rajom pre populistov zneužívajúcich nízku úroveň kritického myslenia značnej časti obyvateľstva.
Väčšine z nás je známa táto hororová štatistika.
Tu je pár ďalších zaujímavých faktov o stave krajiny.
Je nám známa aj anti EÚ populistická rétorika. Takáto rétorika patrí bez pochyby k tým najľahšie odhaliteľným a na to, aby človek nepochopil jasný zámer populistu získať ňou len lacné politické body, treba aby boli kognitívne schopnosti obete naozaj mizerné.
(Na videu: Lucia Kleštincová)
Jedna časť politického spektra si národný handicap v podobe zlého kritického myslenia veľmi dobre uvedomuje a už roky ho úspešne vo svoj prospech využíva.
Proces, ako tento nepriaznivý stav zmeniť, je však veľmi komplexný a časovo veľmi náročný. Vyžadovalo by si to zavedenie základných princípov kritického myslenia do vzdelávacieho systému. Deti by sa mali učiť klásť otázky, hľadať dôkazy a rozlišovať medzi faktami a názormi. Bola by nutná podpora kreatívnych a interaktívnych foriem učenia, kde sa kladie dôraz na diskusiu a analyzovanie rôznych názorov. Rodiny, komunity a médiá by takisto museli zohrávať kľúčové úlohy v rozvoji kritického myslenia Slovákov.
Vytvorenie Antipopulistického zákona by mohlo ale výrazne napomôcť tento nelichotivý stav zmeniť.
Zákon by obmedzil používanie nereálnych sľubov politických subjektov počas kampaní a mohol by byť zaujímavým krokom k zvýšeniu politickej integrity a zodpovednosti.
Zákon by mal za cieľ zabezpečiť, aby politické kampane a volebné sľuby boli založené na realistických a overiteľných záväzkoch, a tým prispieť k transparentnosti a dôveryhodnosti celého politického procesu.
Dobre si pamätáme predvolebné Slovensko posiate bilboardami so sľubmi o lacnejších potravinách, benzíne či lacnejších hypotékach.
Na základe tohto zákona by ale politické subjekty boli ešte pred publikovaním sľubov povinné predložiť akékoľvek návrhy volebných sľubov a sloganov na preskúmanie nezávislej komisii na overenie realistickosti a realizovateľnosti.
Komisia by bola zložená z nezávislých odborníkov v oblastiach ako ekonomika, právo, verejné financie, zdravotníctvo, školstvo či politológia. Členovia komisie by boli vybraní na základe ich odborných kvalifikácií a nezávislosti od politických strán. Teda akási obdoba Úradníckej vlády.
Komisia by posúdila, či sľuby sú založené na reálnych a dostupných zdrojoch a či existujú konkrétne plány na ich implementáciu.
Politické subjekty by teda nesmeli používať v kampaniach sľuby a slogany, ktoré neprešli overením komisou.
Politickým subjektom, ktoré by porušili tento zákon by boli uložené pokuty, alebo iné sankcie určené zákonom. V prípade závažného porušenia by mohli byť prijaté opatrenia, ktoré by mali výrazný dopad na financovanie kampane. Možný by bol aj úplný zákaz volebnej kampane daného politického subjektu či strata iných politických výhod.
Povinnosťou komisie by bolo pravidelné zverejňovanie svojich hodnotení, aby voliči mali prístup k overeným informáciám o politických kampaniach.
Zo stavu, v akom sa nachádza Slovenská republika v roku 2024 naozaj nemám pocit, že by vládam, ktoré tu boli pri moci najdlhšie, išlo skutočne len o záujmy krajiny a o záujmy jej obyvateľov.
