Ale pozor! Slovo, ktoré sa v krčmovej debate rozplynie v cigaretovom dyme, na papier (hoci elektronický) dopadne tvrdo, ako keď plesneš bruchom na vodnú hladinu. Aj zdanlivo nevinná poznámka môže vyvolať lavínu nie príliš lichotivých diskusných príspevkov.
Trochu marketingu: predstavte si svojho čitateľa ako cieľovú skupinu. V pondelok ráno frustrovaný skorým vstávaním a dopravnou situáciou sadá za firemný počítač so šálkou kávy. To je ten najsprávnejší čas na uverejnenie blogu, aby dosiahol maximálnu čítanosť. Šance blogera sa zvyšujú, lebo profesionálne komentáre sú spoplatnené.
Bombastickým titulkom môžete získať, ale aj sklamať veľa čitateľov. Ak si pľuvnete na banky, korporácie a vlády, nájdete dostatok diskutérov s podobnými skúsenosťami, vylievajúcich si svoju žlč. Hoci pravdou je, že drobní úradníci sú dnes ochotnejší ako za bývalého režimu, služby sú kvalitnejšie, tovary dostupnejšie, a aj poplatky za zahraničnú platbu v eurozóne sú stonásobne nižšie. Možno len ten svet je stále zložitejší.
Postavenie blogera by som mohol parafrázovať mnohými prímermi. Napadá mi známe arabské príslovie o štekajúcom psovi a karaváne. Bloger môže namietať efektom motýlich krídel, ktorých mávnutie môže spôsobiť aj hurikán na druhom konci sveta.
Asi nestačí vylievať si zlosť na obchodné reťazce, alebo nepoužívať mobil na znak individuálneho protestu proti výdobytkom globalizácie. Účinnejšieje napr. venovať päť minút na napísanie mailu potravinárskej inšpekcii, ktorá závadný produkt, neuveríte, promptne stiahne z trhu. Potrebujete len o niečo menej ako na napísanie blogu.
Karmu si však najviac pokazíte kritickým názorom proti prúdu. Také témy nechajte radšej iným blogerom. Vždy sa nájde niekto , čo ponesie svoju kožu na trh.
