Ešte donedávna média prinášali reportáže o štrajkoch, v ktorých usmiati cestujúci prejavovali solidaritu napr. so štrajkujúcimi leteckými dispečermi. Čo na tom, že som si na exotickú dovolenku šetril celý rok a teraz tu namiesto na pláži pri azúrovom pobreží tvrdnem pár dní na letisku bez sprchy a postele? Mimochodom, profesia dispečera je jednou z najlepšie platených zamestnaní.
Teraz, keď štrajkujú Gréci, solidarita z reportáži sa akosi vytratila. Treba si predsa nakloniť väčšinového diváka.
Položme si otázku, či právo na štrajk je vôbec právom prirodzeným, alebo je len prežitkom z čias, o ktorých sme sa učili na hodinách dejím medzinárodného robotníckeho hnutia.
Naivne som sa nazdával, že ak sa dvaja chlapi zjednajú, tak dohoda platí. Dodržiavanie dohôd je základom každého právneho systému. Zamestnanec môže dať kedykoľvek výpoveď a hľadať šťastie inde. Chlapské slovo musí byť mienené vážne.
Právo na štrajk zaručuje ústava, pričom predpokladá, že bližšie podmienky ustanoví zákon. Tak sa aj stalo v zákone o kolektívnom vyjednávaní. V ňom sa štrajkom rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.
Každé iné konanie pod pláštikom štrajku je podľa môjho názoru nelegitímne. Samozrejme, občan má ďalšie politické práva, ktoré mu dávajú možnosť protestovať proti skrivodlivosti. Ľud môže aj zvrhnúť tyrana. História, ktorá býva na strane víťazov, rozhodne o legitímnosti protestu.
Štrajk by mal sledovať len sociálne ciele, ktoré môže splniť výhradne zamestnávateľ, ale nie niekto iný. Štrajk mimo rámec kolektívneho vyjednávania nemôže byť legálny. Problém je však v ústave, ktorá nedefinuje pojem štrajku, a štrajk neobmedzuje výlučne na právo zamestnancov. Kto v čase prijímania ústavy mohol predpokladať, že budú "štrajkovať" živnostníci alebo súkromní podnikatelia, tvoriaci základné piliere kapitalizmu? Marx by sa v hrobe obracal.
Ale stalo sa. Spomeňme si na "štrajk" autodopravcov na Slovensku. Hoci blokokáda ciest je protizákonná, proti zázračnému slovíčku "štrajk" nič nezmohol ani súd. Len tak na okraj - štrajk autodopravcov v Chile viedol k nastoleniu vojenskej diktatúry.
Nespomínam si, že by niekde niekto vybojoval štrajkom výhody, ktoré by sa nedali vyjednať v kľude. Výsledkom je len rozvrat ekonomiky a vnášanie nepokoja do spoločnosti.
To, že štrajk je výhradným právom zamestnancov, asi trápilo aj predsedu Lekárskeho odborového združenia, keď v televízii účelovo prehlásil, že aj so sestričkou sú "zamestnancami". Pritom jeho s.r.o. je v malom to isté, ako akciové spoločnosti, proti ktorým tak vehementne bojuje. Na obe sa skladajú poistenci. Byť tak ženskou pacientkou, "nevyzlečiem sa ani pred lekárom".