V uliciach Amsterdamu majú pre milovníkov piva húfne sa vracajúcich domov tzv. urinaly, čo sú jednoduché pisoáre výlučne pre malú mužskú potrebu. Používateľovi poskytuje súkromie len jeho vlastný chrbát.
V Barcelone pred svitaním nastupujú smetiari a za nimi čistiace čaty s cisternovým vozidlom, ktoré nechutný náklad na chodníkoch ulíčiek v starom meste splachujú do kanálov.
My sa tvárime, že problém neexistuje. Sieť verejných záchodov je riedka, nie sú otvorené v noci, a platí sa za ne. S platením za potrebu nemusia mať problém len bezdomovci, ktorých nevpustia ani do reštaurácii. V bezvýchodiskovej situácii sa nakoniec môže ocitnúť hocikto z nás.
V centre Košíc bezdomovci dobre poznajú všetky romantické zákutia, kde sa možno ukryť aj za bieleho dňa. Často ich vídam učupených pod nízkymi drevinami za sochou Maratónca mieru, v parčíku so spievajúcou fontánou za rozvodnou skriňou elektriny či v parčíku pri kaplnke sv. Michala. Nikto sa odváži zasiahnuť, veď nakoniec proti prírode sa nedá. A navyše nikoho neláka zápach šíriaci sa z týchto miest.
Prvý roh Levočského domu: malá potreba, druhý roch veľká potreba. Dobre vyspádovaná dlažba odvádza moč doprostred ulice. Pozostatky nikto nečistí, spoliehame sa na prírodu, dážď, ktorý ich spláchne, alebo slnko a vietor, ktorý ich rozfúka za aktívnej spoluúčasti podrážok chodcov.
Navrhujem na všetky tieto miesto naištalovať záchodové misy s osvetlením, ako špecifickú umeleckú inštaláciu. Ako umelec by som možno uspel aj v Paríži, kde tiež možno zakopnúť na chodníku na každom kroku.
Ak už nie sme ochotní dopriať potrebný luxus všetkým, dajme ho aspoň bezdomovcom. Bolo by to pre všeobecné blaho. A prihováram sa aj za mužov s problémami s prostatou. Špeciálny preukaz by ich oslobodil od frustrujúceho zakrádania sa do reštauaračných zariadení.
Ak na problém nestačí mesto, malo by zapojiť aj prevádzkovateľov reštauračných zariadení všeobecným nariadením.
