Kráčam, aj on kráča.
Pokiaľ posledná lampa v temnote noci zhasne.
V tom mi to nedá dlhšie čakať a spýtam sa takmer nečujne, polohlasne.
Čo je to báseň?
Kto mi to verí, starecké sivé úzke pery zaraz úsmev rozžiari.
Ja nedočkavo hltám slová, čo jeho ústa rečou podali.
Básňou je niečo, čo nám dáva vôľu žiť.
Láska k vlasti , k rodine.
Ten okamih, keď sa človek narodí a zo zeme sa pominie.
Proste tie všetky veci všedné.
len to je tou najkrajšou básňou jedine.
Pridávam do kroku,pomaly vzďaľujem sa. Tu bývam, hovorím.
Starcove slová navždy odnášam si,
vo svojom srdci zámkom zatvorím.
Čo je to báseň?