Pred niekoľkými dňami Procházka na svojom profile zverejnil fotku z parlamentu. Poslanci práve rokovali o novele ústavného zákona, no nebola tam ani desatina.
Okej, uznávam, spomínaný zákon je z roku 89 a veľa vecí sa odvtedy zmenilo. No myslím si, že by aspoň tento odsek by sa mal dodržiavať. A to z troch dôvodov.
Prvý dôvod: Sú to naši zástupcovia. Zvolili sme si ich, aby v parlamente presadzovali naše myšlienky, nech sú to už akékoľvek. Čiže, ak sa fyzicky nenachádzajú v parlamente, kto presadí naše myšlienky?
Druhý dôvod: Sú to ľudia na najvyšších postoch v štáte, teda či chceme alebo nie, musíme k ním vzhliadať. Na jednej strane by sme mohli k nim vzhliadať s úctou, teda za predpokladu, že by bolo všetko dokonalé. No oveľa reálnejšie je, že k nim vzhliadame s nechuťou. A to práve z dôvodu, že vodu kážu, no víno pijú. Nariaďujú nám dodržovať zákony a nariadenia, no často sa stane, že na nich kašlú.
Tretí dôvod: Chcú po nás, aby sme poslušne chodili do roboty, dávali peniaze do obehu, dodržiavali zákony a podobne. No prečo by sme to mali robiť, ak máme takéto vzorové správanie? Poslanci majú často aj tri pracovné miesta, no ani jednu nenavštevujú poriadne. Peniaze do obehu dávame častejšie viac ako ich vôbec reálne máme. U poslancov je to znova naopak. Výplata je naozaj obrovská, no do obehu vrátia naozaj len nepatrné množstvo toho. A znova tie zákony.
Teda, moja otázka znie: Je to takto správne? Naozaj sme si toto zvolili?
