Možno si pamätáte na novinové články zo začiatku roka, propagujúce elektronické schránky určené na komunikáciu občana so štátom a elektronický občiansky preukaz (eID), z ktorých priam sršalo nadšenie, za ktoré by sa nehanbili ani budovatelia svetlých zajtrajškov z dôb, o ktorých si naivnejší z nás mysleli, že sa už dávno pominuli.
Prvé dva z podnetov, o ktorých bude reč, som ešte poslal obyčajným emailom a podpísal som ich zaručeným elektronickým podpisom (ZEP) - ale keď som neskôr zistil, že čítanie podnetov podpísaných ZEP robí úradníkom problémy, ďalšie podnety som už poslal prostredníctvom elektronickej schránky, ktorá úradníkom snáď zabezpečí aj "rozšifrovanie" podpísaného dokumentu.
Z dávnejších dôb som si pamätal, že inšpektoráty zvykli oznamovateľovi oznámiť, že podnet prijali, aj či sa ním budú zaoberať - ale teraz mi žiadne takéto oznámenie neprišlo. Neskôr som teda na inšpektoráty poslal žiadosti o informácie, v ktorých som žiadal o sprístupnenie evidenčných čísel podnetov, pod ktorým boli zaregistrované a termínov začiatku ich prípadného prešetrovania.
Z odpovedí som sa dozvedel, že inšpektoráty zaregistrovali z deviatich podnetov len tri - a to na dvoch inšpektorátoch práce (zo siedmich). Jeden z nich sa podnetom začal zaoberať, ďalší mi len oznamuje, že na to, aby začal rozmýšľať čo spraví, mu zákon dáva 30 dní (s možnosťou predĺženia o ďalších 30 dní a ak sa ani tak nedá, s ďalšou možnosťou predĺženia termínu - teraz pre istotu “primerane”). Zaujímavé. Rovno mohli napísať “donekonečna”...
Z dvoch inšpektorátov, ktorým som poslal podnety podpísané ZEP obyčajným emailom, mi odpovedali, že nevedia prečítať prílohu, pretože je v nepodporovanom formáte a vyžiadali si opätovné zaslanie v inom formáte.
Infozákon
Zaujímavý je aj postoj inšpektorátov k infozákonu - napríklad IP Košice vyčkal celých zákonom povolených osem pracovných dní, aby mi nakoniec oznámil, že nevie, na ktorý z dvoch podnetov, ktoré som im podal, sa pýtam a preto mi nemôžu odpovedať (pýtal som sa na oba - v dvoch samostatných žiadostiach).
Infozákon - lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17)
Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti...
Ani jeden z inšpektorátov, ktoré tvrdia, že podnety neprijali, nedodržal postup stanovený zákonom o slobodnom prístupe k informáciám pri nesprístupnení informácie. V prípade, ak by inšpektoráty podnety skutočne neprijali (ako tvrdia), znamenalo by to, že ich nemohli ani zaregistrovať - a teda požadované informácie v dobe žiadosti neexistovali. Ak svojím tvrdeniam inšpektoráty verili (a ak chceli postupovať podľa infozákona), mali vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Jeden inšpektorát sa o to aspoň pokúsil a rozhodnutie mi poslal - ale emailom. Vždy oceňujem, ak úrady rešpektujú moje žiadosti o komunikáciu emailom - ale v prípade rozhodnutia v správnom konaní je rozhodnutie doručené emailom nepoužiteľné. Takéto rozhodnutie musí mať takú formu a byť doručené takým spôsobom, aký stanovuje správny poriadok, inak je neplatné.
Nakoniec aj jeden z tých dvoch inšpektorátov, ktoré mi informácie sprístupnili, mi sprístupnil len polovicu z nich (čísla podnetov) a o nesprístupnení druhej nevydal rozhodnutie.
Podľa môjho názoru je však pravdepodobné, že inšpektoráty, ktoré tvrdia, že podnet neprijali, porušili infozákon v inom ustanovení - informáciu mi nesprístupnili napriek tomu, že existovala. Zákon o e-governmente hovorí, že zásielka sa považuje za doručenú v čase, keď bolo vystavené potvrdenie o jej doručení (presnejšie to popisuje § 25 zákona). Keďže mi chvíľku po odoslaní podnetov prišli potvrdenia o prijatí a trocha neskôr aj doručenky, je veľmi nepravdepodobné, že by sa potom zásielky len tak "stratili" a predpokladám, že "sa" raz nájdu - či už vďaka doručenkám, alebo jednoducho vďaka tomu, že sa úradníkom uráči pozrieť si poštu v elektronickej schránke.
Infozákon - priestupky (§ 21a)
(1) Priestupku sa dopustí ten, kto
a) vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie,
b) vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií,
c) poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.
(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1 650 eur a zákaz činnosti až na dva roky.
Pripájam aj názor MF SR na povinnosť používať elektronické schránky:
"Elektronické podanie je doručované do elektronickej schránky príslušného orgánu verejnej moci, ktorá je tomuto orgánu zriadená a aktivovaná automaticky za zákona. Spôsob ďalšieho spracovania takéhoto podania je na rozhodnutí príslušného orgánu. Nemusí si budovať vlastnú elektronickú podateľňu, môže využívať napr. podateľňu inej inštitúcie alebo elektronickú podateľňu na Ústrednom portáli verejnej správy (modul centrálnej elektronickej podateľne), jeden spôsob však musí používať. Takýto postup však nepriniesol zákon o e-Governmente, je tu už pomerne dlho, ako hovorí napr. aj Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 7/07-97.
Pokiaľ orgány nemajú vytvorené príslušné technické podmienky, do 3 rokov od účinnosti zákona o e-Governmente nemusia zabezpečovať elektronický výkon verejnej moci, t.j. vydávať rozhodnutia a podobné úkony v elektronickej forme, prijať elektronické podanie však musia byť schopné už aj v tomto období."
Čo môže v prípade takéhoto ignorantstva spraviť občan?
Mohol by jednotlivým inšpektorátom vysvetliť, že:
dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom sú orgány verejnej moci povinné prijímať už niekoľko rokov;
dokumenty doručené prostredníctvom elektronickej schránky sú povinné prijímať od začiatku tohoto roka;
Mohol by im zabezpečiť znenie a výklad:
zákona o elektronickom podpise;
zákona o e-governmente;
infozákona
a ďalších príbuzných zákonov, prípadne aj s osobným zaškolením. Samozrejme vo svojom voľnom čase a cez pracovnú dobu úradníkov. Ako bonus by im mohol poskytnúť zaškolenie na používanie informačných systémov, ktoré im kúpil (a už raz zaplatil aj za to zaškolenie).
Voči nesprístupneniu informácií by sa mohol odvolať, podať na prokuratúru podnet na preskúmanie zákonnosti postupu úradu, alebo podať žalobu na súd.
Mohol by podať sťažnosť (a potom sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti, neskôr sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti...)
...
a mohol by tak robiť donekonečna...
Ale je tu ešte jedna možnosť: môže požiadať najbližší vyšší stranícky riadiaci orgán, aby to spravil za neho.
Dovoľujem si preto požiadať, aby Národný inšpektorát práce v Košiciach na najbližšom straníckom zasadaní tento môj podnet prerokoval, aby prijal opatrenia na odstránenie pochybení podriadených straníckych orgánov, aby zariadil, aby sa podobné pochybenia neopakovali a aby o výsledkoch informoval svojho investora, teda verejnosť.
