Ukážkovým príkladom toho, ako sa dá čo najviac znepríjemniť život žiadateľovi o informácie je postup bývalého Obvodného úradu životného prostredia Galanta, dnes Odboru ochrany životného prostredia na Okresnom úrade Galanta (ďalej ho budem označovať len názvom úrad).
Rok 2011
Od roka 2011 som úrad upozornil na existenciu niekoľkých desiatok nelegálnych skládok odpadu v okrese Galanta. Spočiatku ma úrad o svojom postupe informoval aspoň čiastočne, väčšinou však šlo o bezvýznamné informácie - posielali mi na vedomie pozvánky, ktorými pozývali na konanie zástupcov obcí a vlastníkov pozemkov, či nič nehovoriace rozhodnutia zo zisťovacích konaní, v ktorých úrad nič nezistil, no neskôr ma prestal informovať úplne.
S informáciami spomenutými v predchádzajúcom odstavci som sa neuspokojil a v júni 2011 som požiadal o sprístupnenie informácií o postupe úradu vo veci niektorých podnetov vo forme oskenovaných kópií dokumentov zo spisov. Úrad mi najprv odpovedal takto:"Spisy, ktoré obsahujú vyžadované informácie ... Vám dáme k nahliadnutiu na OÚ ŽP Galanta kedykoľvek. Materiál je veľmi rozsiahli" (RNDr. Ivánová, list A2011/003243).
V odpovedi na moje odvolanie voči tejto odpovedi sa mi prednostka ponúkla, že so mnou osobne zájde do súkromnej firmy FaxCopy, kde si môžem dokumenty nechať oskenovať (a zaplatiť), pretože úrad údajne nemal skener.
"Informácie sa sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi..."
§ 21 ods.1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
Za materiálne náklady možno považovať napr. náklady na papier, nosiče dát, obálky, poštovné a pod. Úrady si nemôžu určovať cenu svojvoľne, ale mali by mať ceny uvedené v cenníku.
Cena za oskenovanie stanovená prednostkou úradu mala byť najprv 0,04 Eura za stranu, ale neskôr ju zvýšila na desaťnásobok (predtým sa vraj pomýlila), takže pri údajnom počte 148 dokumentov v spise by bola výsledná suma značná. Nie je až také dôležité, ako k tejto sume prednostka prišla (firma FaxCopy v tej dobe nemala v cenníku cenu skenovania za stranu, ale skenovanie si účtovala za hodinu), dôležitejšie je, že skenovanie nemožno považovať za materiálne náklady a zrejme preto cenu skenovania nemal v cenníku ani Krajský úrad životného prostredia v Trnave, ktorý stanovil cenník pre všetky okresné úrady v jeho pôsobnosti, teda aj pre ten v Galante. Ďalšou možnosťou, ktorú mi prednostka ponúkla, bolo skopírovanie dokumentov na papier.
Z návrhov prednostky som neprijal ani jeden, pretože skenovanie bolo nielen predražené (šesťnásobne oproti kopírovaniu), ale aj nezákonné a ak by som pristúpil na kopírovanie, musel by som aj tak všetky dokumenty doma oskenovať, aby som ich mohol archivovať v počítači, či ich neskôr použiť pri komunikácií s inými úradmi.
Pokúšal som sa teda nájsť iný spôsob ako sa dopracovať k informáciám. Podľa odpovede prednostky totiž spis obsahoval 148 dokumentov a mojím cieľom nebolo zaťažovať úrad zbytočnou prácou. Skúsil som teda vypýtať si najprv zoznam dokumentov z niektorých spisov a popis krokov, ktoré úrad v jednotlivých veciach vykonal, aby som si neskôr mohol pýtať kópie len tých dokumentov, ktoré ma zaujímali.
Mojím ďalším pokusom bolo požiadanie o sprístupnenie popisu "krokov, ktoré úrad vykonal ohľadom mojich podnetov GA02-GA12, ktoré som na váš úrad poslal od apríla do júna roka 2011, dátumy, kedy tieto kroky úrad vykonal a ak boli ako výsledok týchto krokov vyhotovené aj nejaké dokumenty, žiadam o ich vymenovanie pri každom kroku."
Rok 2012
Úrad mi odpovedal takto:
Neskôr úrad odpovede zdokonalil a nová prednostka mi vysvetlila, čo si predstavuje pod výrazmi "krok" a "dokument":
Rok 2013
Podobných odpovedí mi prišlo niekoľko, ale ako vidíte, ani z týchto informácií som sa veľa nedozvedel, a tak som v júni 2013 vyskúšal iný spôsob - požiadal som o sprístupnenie výstupu z registratúrneho systému úradu, teda informácií o všetkých dokumentoch, ktoré boli vytvorené úradom alebo prijaté na úrad vo veci nelegálnych skládok odpadu.
"OÚŽP je v zmysle zákona o archívoch a registratúrach povinný evidovať záznamy, ktoré vznikli z jeho činnosti a došlé záznamy a tiež uchovať registratúry záznam. Preto z registratúrnych záznamov je možné vyselektovať zoznam podľa požiadaviek žiadateľa." (z neskoršieho rozhodnutia OÚŽP Trnava)
Najprv (v júni 2013) som úradu poslal šesť žiadostí o sprístupnenie "zoznamu všetkých dokumentov v spisoch týkajúcich sa podnetov oznamujúcich nelegálne skládky v katastri obce ... za dobu existencie vášho úradu",
ktoré sa týkali šiestich obcí v okrese Galanta.
Úrad vydal šesť rozhodnutí o nesprístupnení informácií, ktoré odôvodňuje takto:
“Od vzniku obvodných úradov životného prostredia sa menil registratúrny systém úradov. Došlá pošta bola zapisovaná ručne do spisových denníkov bez uvedenia obsahu spisu, následne boli spisy zaznamenané elektronicky v systéme ASU, z ktorého výstup nie je možné vykonať. Súčasný registratúrny sytém úradu neumožňuje vykonať výstup takýchto podnetov, nakoľko pod rovnakou registratúrnou značkou sú zaradené aj iné žiadosti a písomnosti.“
a konštatuje, že “nemá k dispozícií požadované informácie v takej forme, ako sa uvádza v žiadosti o sprístupnenie informácie”. Okrem rozhodnutia mi prednostka úradu poslala email, z ktorého vyberám:
“Pre Vašu informáciu uvádzame, že všetky naše písomnosti Vám boli poskytnuté, tunajší úrad ich nemá zostavené tak, ako si to žiadate. Nachádzajhú sa vo viacerých spisoch.
Poukazujem na zákon o informáciách, ktorý o.i. uvádza, že informácie sa poskytujú ústne, nahliadnutím do spisov, umožníme robiť si výpisy zo spisu a pod.
Vzhľadom na neobsadenie miesta na úseku odpadového hospodárstva jeden pracovník nemôže stíhať spracúvať iné podklady, a preto by ste si požadované informácie mohli zostaviť aj na tunajšom úrade.
Úrad nemá povinnosť viesť také zoznamy a zostavy aké žiadate Vy.”
V závere emailu mi pani prednostka ďakuje za pochopenie. Dôvody nesprístupnenia informácií som žiaľ opäť nepochopil, a aj voči tomuto rozhodnutiu som sa odvolal. Úrad spočiatku moje odvolanie ignoroval, ale po ďalšej žiadosti o informácie, v ktorej som sa pýtal, či prijali moje odvolanie, ho úrad postúpil odvolaciemu orgánu (päť týždňov po jeho prijatí a týždeň po žiadosti o informáciu) a v ďalšej zásielke mi poslala na vedomie šesť kópií sprievodných listov, v ktorých sa snaží presvedčiť odvolací orgán o tom, že som zmeškal dobu na odvolanie.
Odvolací orgán môjmu odvolaniu vyhovel v septembri 2013, pôvodné rozhodnutia úradu zrušil a vysvetlil mu, že som dobu na odvolanie nezmeškal.
Keďže som sa odpovede na žiadosť z júna 2013 nedočkal ani po dvojmesačnom čakaní, v auguste som požiadal v novej žiadosti o sprístupnenie informácií týkajúcich sa skládok v celom okrese.
Posielať druhú rovnakú žiadosť o informácie by nemalo význam. Ak vám úrad na jednu neodpovedal, mohol na to mať dôvod (je možné, že aj zákonný). V takom prípade sa treba odvolať voči nesprístupneniu informácií a čakať. Ale môžete požiadať v inej žiadosti o iné informácie.
Chápavý čitateľ si ďalší postup zaiste domyslí, takže len v krátkosti: úrad mi ani tieto informácie nesprístupnil, odvolal som sa, úrad odvolaniu nevyhovel a poslal ho odvolaciemu orgánu, znova s meškaním, teraz dvojmesačným, vraj kvôli tomu, že sa sťahovali a konzultovali s informatikmi možnosť vytvorenia zoznamov...
Sprístupňovanie informácií sa riadi okrem infozákona aj správnym poriadkom, ktorý presne stanovuje lehoty, aj možnosť ich predĺženia. Sťahovanie ani konzultácie s informatikmi medzi ne nepatria.
Odvolací orgán aj tomuto odvolaniu vyhovel (v decembri 2013) a zrušil pôvodné rozhodnutie úradu.
Ako vidíte, v tomto prípade posielanie ďalšej žiadosti, v ktorej som žiadal o iné informácie, nemalo veľký význam - iba ak ten, že som dal úradníkom najavo, že sa im nepodarí odradiť ma tak ľahko, ako si to predstavovali (a oni mi zase dali najavo, že keď už nič iné, tak ma aspoň niekoľkokrát pošlú na poštu).
Rok 2014
Vo februári 2014 mi prišlo šesť listov (v samostatných úradných zásielkach), v ktorých ma úrad vyzýva, aby som navrhol spôsob a termín sprístupnenia.
Pripomeňme si čas vydania rozhodnutí, ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutia o nesprístupnení informácií - prvé bolo vydané v septembri a druhé v decembri roka 2013. Úradníčkam teda trvalo takmer pol roka, kým sa im uráčilo vyhovieť zákonu.
Tieto výzvy mi navyše úrad poslal zbytočne, pretože spôsob sprístupnenia som navrhol už v pôvodnej žiadosti a podľa rozhodnutia odvolacieho orgánu úrad disponoval informáciami v takom tvare, aký som požadoval a teda mi ich mohol sprístupniť požadovaným spôsobom (emailom), a tak to možno považovať len za ďalšiu z obštrukcií pri sprístupňovaní informácií.
Tak som teda vyhovel žiadosti úradu a navrhol, aby mi boli informácie sprístupnené takým spôsobom, aký som navrhoval v pôvodnej žiadosti.
Neskôr mi úrad doručil ešte doporučený list, v ktorom mi prednostka OÚ Galanta oznamuje, že sa spolu s vedúcou organizačného odboru a vedúcou odboru starostlivosti o životné prostredie zaoberali mojimi "žiadosťami", ktoré som im "postúpil" dňa 12.3.2014" a ubezpečuje ma o tom, že: “Všetkým nám záleží na tom, aby ste dostali relevantné informácie” a nakoniec ma dokonca pozýva na kávičku: “Privítala by som aj osobné stretnutie”.
Neviem, či mala pod žiadosťami prednostka úradu na mysli moje dve odpovede na výzvu úradu, teda navrhnutie spôsobu sprístupnenia informácií, alebo ďalšie štyri žiadosti o informácie, ktoré som poslal v rovnaký deň, ale v každom prípade bol aj tento list zbytočný, pretože prijatie všetkých emailov mi úrad potvrdil aj elektronicky a svoju snahu sprístupniť mi informácie dokázal doterajším postupom, takže jediným efektom tohoto listu bola moja ďalšia prechádzka na poštu. "Pozývanie na kávičku" úradníkmi by si zaslúžilo samostatný článok, možno sa k nemu niekedy vrátim.
Koncom marca 2014 mi prišla odpoveď na obe žiadosti o informácie (a ešte na tretiu, ktorú som v tomto príspevku vynechal) - úrad mi poslal štyri emaily a neskôr aj štyri úradné zásielky do vlastných rúk, v ktorých mi oznamuje, že jedna z tých zásielok obsahuje prílohu s požadovanými informáciami. Chvíľu mi trvalo, kým som z tých nezrozumiteľných viet a čísiel dokumentov zistil, že poštou mi poslali kópie dokumentov, ktoré mi predtým poslali emailom (samozrejme už bez samotnej informácie, ktorá bola v elektronickej forme).
Spôsob sprístupnenia informácií navrhuje v zmysle infozákona žiadateľ. Ja som navrhol, aby mi informácie boli sprístupnené emailom. Napriek mojej žiadosti aj napriek tomu, že listy neobsahovali žiadne z požadovaných informácií (ako by aj mohli obsahovať súbory v elektronickej forme?), mi úrad poslal štyri listy s doručením do vlastných rúk, v ktorých nepravdivo tvrdí, že jeden z nich obsahuje informácie vo svojej prílohe.
Po deviatich mesiacoch od prvej žiadosti som sa teda dočkal informácií; poďme sa pozrieť na to, ako vyzerajú. Zoznam dokumentov, ktorý úrad eviduje (uchováva) v tabuľkovej forme a ktorý som žiadal sprístupniť ako výstup z registratúrneho systému úradu (vo formáte CSV, alebo XLS), mi sprístupnil vo formáte HTML. V mojom počítači sa zobrazí (pri nastavení kódovania na UTF-8) takto:
Na obrázku je len krátka ukážka sprístupnených dát, ktoré obsahujú stovky podobných záznamov, ale aj na tejto ukážke je vidno, že hlavičky dát sa nekryjú s dátami (hlavička aj dáta sú rozdelené do niekoľkých riadkov), riadky sa neroztiahnu ani pri zmenšení zobrazenia (pretože tabuľka bola takto vytvorená už pred jej vložením do formátu HTML), väčšina záznamov sa netýka skládok odpadu (na ukážke sú dokumenty týkajúce sa odpadových vôd). Diakritiku som nastavil na formát UTF-8, odporúčaný štandardom MF SR. Aj bez tohoto nastavenia sa znaky s diakritikou zobrazovali nesprávne, pretože hlavičky HTML súborov neobsahujú žiadnu informáciu o kódovaní.
... a tak som sa odvolal znova - teraz voči tomu, že mi úrad sprístupnil údaje v takom tvare, ktorý je v rozpore s mojimi požiadavkami, výnosom MF SR o informačných systémoch verejnej správy (a tiež zdravým rozumom, pretože úrad disponuje informáciou vo formáte XLS, v ktorom sa dajú prehľadne zobraziť), ale o tom snáď niekedy nabudúce.
Na tomto príbehu ste videli, koľko energie, času a našich peňazí sú niektorí úradníci ochotní investovať, aby o svojej činnosti nemuseli informovať verejnosť. Oni totiž veľmi dobre vedia, že by tým zverejnili informácie o svojom lajdáctve, nečinnosti, a nezákonnom konaní - napr. len v roku 2010 vydala Okresná prokuratúra Galanta štyri upozornenia prokurátora z dôvodu nezákonného postupu úradu vo veciach porušenia infozákona (pri sprístupňovaní informácií Občianskemu združeniu TATRY) a zákona o odpadoch. Aj na základe týchto upozornení bola súčasná vedúca odboru ochrany životného prostredia OÚ Galanta RNDr. Belovičová v roku 2010 odvolaná zo svojej funkcie. Ak vám vŕta v hlave otázka, ako môže dnes prednostka opäť takto škodiť, keď bola už raz z dôvodu podobných obštrukcií odvolaná, stručnú odpoveď nájdete pod názvom posledného odkazu v nasledujúcom odstavci.
Ak vás zaujímajú podrobnosti o postupe úradu voči OZ TATRY v roku 2010, môžete si prečítať na blogu Rudolfa Pada v článkoch Nekonanie ako pracovná metóda, Odvolajú nám pani prednostku? a Politické recyklácie. Ak sa vám nechce čítať, niečo napovedia už samotné nadpisy.
Ak vás zaujíma, ako vyzerá výsledok nečinnosti úradu v teréne, pozrite si obrázky v rubrike "Čo v bedekroch nenájdete" na mojom blogu, kde je zatiaľ len malá ukážka skutočného stavu nelegálnych skládok v okrese Galanta.
Niekoľko faktov o sprístupňovaní informácií, ktoré sa dali sprístupniť jedným emailom:
- vo svojom boji o utajenie informácií úradníci popísali 45 listov papiera, ktoré mi doručili v 32 úradných zásielkach (každá z nich vás stála 1,40 Eura)
- len tieto listy (bez obálok) vážia štvrť kilogramu
- k tomu si pripočítajte rovnaký počet listov, ktoré úrady vytlačili a založili do spisov
- k tomu ešte moje žiadosti o informácie a odvolania voči ich nesprístupneniu (napriek tretiemu tisícročiu úrad všetky podania doručené elektronicky tlačí na papier)
- a k tomu ešte pripočítajte listy, ktoré si posielali úrady medzi sebou "na vedomie", sprievodné listy a s tým spojené ďalšie náklady na poštovné
- čas, ktorý úradu trvalo sprístupnenie aspoň nejakých informácií - 9 mesiacov
- pracovný čas strávený vymýšľaním dôvodov ako nesprístupniť informácie, písaním dôvodov a strávený nad mojimi odvolaniami sa mi spočítať nepodarilo, ale ak by sa prepočítali na jedného človeka, odhadujem ho na niekoľko pracovných dní
Poznámka:
V roku 2014 som sa (ako inak, po menších komplikáciách) dozvedel, že v dobe, keď prednostka Ivánová tvrdila, že úrad nemá skener, úrad disponoval dvoma skenermi, jedným od roka 2004 a druhým od roka 2008.
Poďakovanie
Tento článok by nevznikol bez dlhodobej usilovnej snahy zamestnancov OÚŽP Galanta, neskôr Odboru ochrany životného prostredia OÚ Galanta, obzvlášť RNDr. Kataríny Ivánovej, prednostky úradu v rokoch 2011 a 2012, RNDr. Edity Belovičovej, prednostky úradu do roka 2011 a od roka 2012 (edita.belovicova@ga.vs.sk, 0905 595 717) a od roka 2013 aj prednostky Mgr. Júlie Gálovej (prednosta@ga.vs.sk, 0904 701 110), ktorá dnes zodpovedá za chod celého Okresného úradu Galanta.
Patrí im za to moja vďaka.
