Povedzme si otvorene, každý má v sebe túžbu uspieť. No nie každý si aj svoj život a celkové podmienky v ňom na úspech pripraví. A v tom je ten princíp. Uspieť môžu len tí, ktorí sa pripravia na to, že príde v ich živote kladný obrat, zmena, ktorá prinesie do ich života svetlo. No mnohí dokážu privolať búrku skôr, ako začne fúkať chladný vietor. Ľudia sú neskutočne geniálni. Geniálni v tom, že nepotrebujú žiadne podnety na to, aby vytvorili niečo čo je zlé, záporné, čo ich náladu posune do mínusu.. Ale prečo je to tak ? Je to hádam zákon sveta ? Že veci po istej dobe nevidíme cez ružové okuliare ? Že sa radšej zobúdzame s pocitom, že toto by mal byť náš posledný deň života ? A čo takto radšej - náš prvý ? Ľudia sú tak dokonalé stvorenia. Ale paradoxom ostáva, že za všetky tie roky sme si zvykli sa na to všetko len prizerať a nič stým nespraviť..
Pohľad
Je zaujímavé prizerať sa na vystresovaných študentov učiacich sa na skúšku. Zaujímavé na toľko, že zaujali môj pohľad na nie malú chvíľku. Celý v strese a so strachom, že to nevyjde, že sa to nepodarí, že sklamú - možno seba, možno rodičov.. Rad radom prechádzam lavice stredoškolákov, rady vysokoškolákov a sledujem obavu, stres, zdesenie či strach zo sklamania. Čím to je, že ľudia majú akoby vsugerovaný záporný pohľad na veci ? Na svet ? Čím to je, že sa nad úspechom zamýšľame až keď príde ?