Povedali mi jehomeno ale bolo príliš zložité.
Položila som hona stôl.
Ani sa nepohne.
Vníma vôbec kdeje?
Hľadím na neho.
Má takú peknúfarbu.
Povedali mi, žepotrebuje viac priestoru.
Chápem ho.
Potrebuje slobodutak ako ja.
Nikdy som nemalatakúto zodpovednosť.
Mať niečí život v svojichrukách.
Čo ak sa nebudemvedieť o neho postarať?
Kiež by somdokázala čítať jeho myšlienky.
Odpadol mu list.
Čo ak je chorý?
Nie, len to nie!
Bojím sa že mizahynie..