Elán je Elán – televízny projekt, o ktorom sme pred jeho začatím nevedeli čo máme čakať. Niekde, kde bude vystupovať Jožo Ráž v porote, bude potrebovať dramaturg dokonalé pero nápadov, aby zakryl egoistický výraz tváre žijúcej legendy a tým upriamil divákov iným smerom. Ja osobne a verím, že viacerí z nás neprišli na chuť tomuto pokusu „zElánizovať“ aj tretietisícročie TV Markízou. Vtedy však nešlo o koncesionárske poplatky a nikto nič nevravel ani o vyhodených peniazoch, či kultúrnej NEosvete. Samozrejme však išlo o Markízu. O televíziu, ktorá má svoju typickú rodinne pôsobiacu tvár a aj neúspešné projekty dokáže zakryť skvelým marketingom. Čo však v prípade Slovenskej televízie?
Nie, nechcem písať o Eurovision, ako o neúspešnom projekte, pretože pri sledovanosti 34,8 % divákov (zdroj medialne.sk) a približných 25 percentách sledovanosti semifinálových kôl sa o neúspechu hovoriť nedá. Chcem, ale upozorniť ľudí, ktorý si myslia, že STV sa pustila do neúspešného projektu, aby sa zamysleli nad tým, či STV SPLNILA resp. nesplnila svoju úlohu prilákať masovejší počet ľudí k obrazovkám, ukázať úroveň slovenskej populárnej hudby (za ktorú samotná televízia fakt nemôže) a výhernou skladbou dopomôcť Slovenskej republike k nezaplatiteľnej reklame vo svete. Pre „STV pesimistov“ a ľudí patriacich medzi náročnejších divákov len jedna poznámka. Tri kanály STV Vám ponúkajú na výber balík autorských programov z dielne STV... Ak sa Vám nepáči jedna relácia, vyberte si inú, ktorú VY uznáte za vhodnú za Vaše peniaze.
Áno, ja som podporil Eurovision a aj som si vedel vybrať svojich favoritov. Veď predsa, nebudem hádzať všetkých do odpadu ako som to zaregistroval u vybraných ľudí aj tu na blogu. Nemyslím si, že z tých ponúknutých – žiaľ až päťdesiatich songov, si človek nevedel zvoliť aspoň jednu, jeho vkusu a uchu lahodiacu pieseň. Človek, ktorý toto nedokázal je buď strašne zatrpknutý, alebo sa snaží za každú cenu skritizovať všetko, čo sa dá. A ak to hovorím ja, človek, ktorý som len skutočne sporadickým poslucháčom slovenskej hudby, tak si dokáže vybrať každý.
Moji favoriti, ktorých skladby sa mne zdali najviac hodné počúvania, sa nakoniec umiestnili veľmi dobre, až na Andreu Zimanyiovú – víťazku prvého semifinálového kola, ktorej chýbali rozpustené vlasy, červené šaty, vietor a artista v pozadí. Zabila ju nuda? Neviem, ale mne tam tiež u nej včera niečo chýbalo. Skupina Komajota, s rádiovo často hranou skladbou 7 nocí, sa popri viac prepracovaných pódiových vystúpeniach jednoducho stratila.
Pri sledovaní finále som sa nemohol nepozastaviť nad celovečerným popredným umiestňovaním T. Bezdedu. Efekt „TO JE PREDSA T. BEZDEDA“ – skutočne nastal – a sila nabitých kreditov „tínedžeriek“ ukázala svoje... Šťastím v tomto prípade môžeme nazvať hlasovanie ekonomicky silnejšej skupiny – diváci nad 20 rokov, ktorí svojím hlasovaním posunuli herecko - spevácku dvojicu Kamil Mikulčík a Nela Pocisková – Leť tmou na prvé miesto. S tým nakoniec súhlasila aj porota, a tak nás tento mladý talentovaný pár bude reprezentovať na Moskovskom (semi)finále Eurovision. No kto by si už chcel pohnevať 25 % národa? Samozrejme buďme radi – nebudeme sa musieť hanbiť – za Kamila a Nelu určite nie ...len nech z Nely nesrší to prílišné chcenie, ktoré preráža až cez televízne obrazovky.. občas.
Ja osobne som sa pri sledovaní nedeľného finále najviac zabavil pri skupine MUKATADO. Interpretka skladby – Ja sa mám, ktorá síce nie je ako prútik, ale je predsa krásna, dokázala očariť nielen publikum v štúdiu STV, ale i nás divákov. Aspoň tých približne 15 %. Je to ženská s neuveriteľnou charizmou, nádhernou farbou hlasu, exotickým zjavom, ktorý speváčka dokázala zlúčiť s nenormálne pozitívnou skladbou s originálnym neslovenským „soundom“. A presne takto som si nazačiatku celej Eurovision predstavoval víťaza národného kola. Akú odozvu by skupina Mukatado mala u divákov v Európe sa už asi nedozvieme. Ale aspoň sme zistili, že keď Slováci chcú, dokážu spraviť aj pomalšiu ale i rytmickejšiu skladbu lahodiacu ušiam i duši.
Týmto bol jeden z cieľom Eurovision určite splnený. Májové celoeurópske kolá Eurovision ešte odokryjú tajomstvo Európskej tvorby, otvoria snáď oči slovenským interpretom, možno sa mnohí z nich aj prebudia a pochopia s čím na Eurovision song contest. A v prípade Kamila a Nely sa, pevne dúfajme, dočkáme aj prekvapenia v podobe postupu do finále.
See you in Moscow! (In front of the TV)
