1. ROZVOD „AUSTRÁLČANOV“:
Ako advokát sa špecializujem na daňové kauzy a daňové trestné činy. Mám na konte 333 súdnych sporov s finančnou správou. Rozvody riešim výnimočne. Zastupoval som cca 30 rozvodov. Mám jedno pravidlo: priemerne ako právnik zastupujem klientov v 1 rozvodovom konaní za rok. Viac menej klientom hovorím, že ak sa chcú rozvádzať, musia počkať, kým na nich príde rad. Naozaj sa stalo, že klient čakal 1 rok na rozvod. Pravidlo 1 rozvod/1 rok je preto, že zvyčajne sú „moje“ rozvody problémové. V roku 2025 som vybookovaný: jeden rozvod som už absolvoval a klientka je „šťastne“ rozvedená. Na Slovensku môže rozviesť manželstvo výlučne súd, nie, ako napríklad v USA, aj notár, ak sa obidvaja (ex)manželia na rozvode dohodnú. V dnešnej kapitole interpretujem niektoré rozvody sui generis(svojho druhu). Klient, Prešovčan, dlhodobo žil v Austrálii spolu s manželkou. Dôvodom rozvodu bola nevera účastníkov. Preto sa rozhodol podať návrh na rozvod manželstva. Posledný trvalý pobyt mali manželia v jurisdikcii Okresného súdu Prešov, preto to nebol rozvod s medzinárodným prvkom. Háčik bol v tom, že ani jeden z manželov nechcel kvôli rozvodu „merať cestu“ zo Sydney do Prešova. Samozrejme, že súd ich na prvom pojednávaní v neprítomnosti nerozviedol. So sudkyňou koncipientka prekonzultovala situáciu: súd požadoval od obidvoch účastníkov konania vyhlásenie, v ktorom súhlasia s rozvodom manželstva v neprítomnosti (in absentia). Obidvaja naturalizovaní „Austrálčania“ papier súdu poslali poštou z Austrálie a súd manželstvo na druhom pojednávaní bez problémov rozviedol. Ja som,pochopiteľne, mohol zastupovať oficiálne ako klienta len jedného z manželov, pretože by to bol konflikt záujmov.
2. ROZVOD: NEPLODNOSŤ MANŽELA:
Ďalšia rozvodová kauza bol ťažší oriešok. Bol som ustanovený ako advokát v rámci bezplatnej právnej pomoci Rómskemu klientovi, ktorý pracoval vo Veľkej Británii. Návrh na rozvod manželstva podala jeho manželka, pretože nečakane otehotnela. Lenže klient bol neplodný. Pochopil, že manželka mala milenca. Klientovi sa nechcelo chodiť na pojednávania z Anglicka a robil obštrukcie. Chcel sa manželke pomstiť, že ho podviedla. Manželke, ktorá bola už vo vysokom stupni gravidity, a najmä otcovi dieťaťa rozvod súril. Chceli sa vziať. To som jej vyhovoril, keďže bigamia je na Slovensku trestná. Prebehli dve súdne pojednávania bez účasti klienta. Sudkyňa začala byť nervózna (a aj ja) a bez vypočutia odporcu nechcela manželstvo rozviesť. Klienta manžela sa mi podarilo nakoniec presvedčiť, aby na Slovensko pricestoval a na pojednávaní sa zúčastnil. Upozornil som ho, že ako manželovi mu svedčí domnienka otcovstva a či chce celý život platiť alimenty na cudzie dieťa. Pred pojednávaním som musel riešiť s pomocou justičnej stráže hroziaci fyzický konflikt medzi klientom manželom a milencom jeho čoskoro exmanželky, ktorý ju prišiel na pojednávanie ako verejnosť psychicky podporiť. Sudkyňa ich rozviedla na 3. súdnom pojednávaní.
3. ROZVOD: ABSENCIA ÚSPOR MÄSIARA:
Tento potenciálny rozvod som právne nezastupoval, a preto neviem, či sa klientovi podarilo rozvod dotiahnuť do konca. Telefonicky sa ku mne objednal na konzultáciu neznámy klient. Bola to krátka konzultácia. Keď som sa rozvoduchtivého klienta opýtal, v čom vidí dôvod na rozvod manželstva, povedal, že je podnikateľ a má mäsiarstvo. Má mladšiu manželku, ktorá je nezamestnaná a stará sa o spoločnú domácnosť. Dáva jej veľa peňazí na živobytie, ale ona z toho dokáže len relatívne málo usporiť. „To je bežné. V čom vidíte dôvod na rozvod manželstva?,“ spýtal som sa klienta. „Že máme malé úspory“, reagoval. „Ja v tom dôvod na rozvod manželstva nevidím a ani súd nebude.“ „Aha. Takže ma nebudete zastupovať pri rozvode...,“ konštatoval sucho mäsiar. „Nie. V absencii úspor nevidím dôvod na rozvod manželstva. Musíte si nájsť iného advokáta.“ Zákon o rodine pozná jediný rozvodový dôvod, t. j. že manželstvo je tak hlboko a vážne rozvrátené, že už neplní spoločenský účel. Klient sa poďakoval, zaplatil honorár za právne služby a odišiel. Neviem, či mäsiar návrh na rozvod skutočne podal, ale šiesty zmysel mi hovorí, že nie.
4. ROZVOD: CHLADNIČKA NA ZÁMOK:
Na rozdiel od predchádzajúceho prípadu, v tejto kauze boli naplnené hádam všetky dôvody rozvodu manželstva: alkohol, nevera, verbálne a fyzické konflikty, psychické týranie. Neexistoval jednoznačný vinník rozvratu manželstva. Situácia sa stala neznesiteľnou. Manželka namontovala na chladničku bezpečnostný zámok a zamykala pred partnerom potraviny. Partner zase nakreslil na pôdoryse bytu čiary, aby byt geometricky rozdelil na dve časti. To je už choré. Vtedy je naozaj najlepšie rozviesť sa: každý z exmanželov má šancu na nový začiatok. Problémom väčšiny rozvedených manželstiev je bytová otázka: ani jeden z manželov nemá peniaze na vyplatenie expartnera. V praxi potom civilná rozvodová kauza vyústi do trestnoprávnej kauzy týrania blízkej a zverenej osoby, resp. nebezpečného vyhrážania. Manželia prišli do advokátskej kancelárie len na konzultáciu, ale nepožiadali ma o právne zastupovanie v rozvodovom konaní. Napriek tomu som si istý, že jeden z manželov návrh na rozvod podal a súd manželstvo definitívne rozviedol.
5. ROZVOD: VOJNA ROSEOVCOV:
To, čo sa začalo nevinne ako jedno rozvodové konanie, vyústilo do 5 komplikovaných súdnych konaní. Bol to najkomplikovanejší rozvod profesionálnej kariéry advokáta a dôvod, prečo som niekoľko rokov žiadne rozvodové konanie neprevzal.Konflikty medzi manželmi gradovali a začínali sa podobať na slávny hollywoodsky film VOJNA ROSEOVCOV s Michaelom DOUGLASOM a Kathleen TURNEROVOU v hlavných úlohách. Do série súdnych ťahaníc boli zainteresované dva manželské páry. Klient, profesionálny vojak, ktorý odišiel do civilu a začal pracovať na Ministerstve obrany SR, sa chcel rozviesť. Našiel si mladšiu partnerku z Bardejova. Jeho manželka pracovala ako civilný zamestnanec na vojenskom letisku v Prešove. Rozvod (kauza č. 1) prebehol bez väčších problémov: súd manželstvo účastníkov rozviedol na prvom pojednávaní. Klient mi hovoril: „Ja som vojak, manželka musí poslúchať.“ Najprv som mu veril. Ale už na pojednávaní sa mi zdal submisívny, keď hovorila jeho manželka. Po pojednávaní začali prvé problémy. Mal som koženú aktovku s advokátskym spisom položenú na lavici pred pojednávačkou. Exmanželka klienta podišla k nám a bez slova mi aktovku zhodila pohybom ruky na zem. Neveril som vlastným očiam. Ale nedal som sa vyprovokovať. Nie na súde. Exmanželka nás potom s klientom prenasledovala z okresného súdu na Františkánske námestie v centre mesta Prešov, kde som mal v tom čase advokátsku kanceláriu. Celý čas na mňa verbálne útočila. Prekvapujúce bolo, že nadávala mne, a nie exmanželovi. „Čo ste to za advokáta, že ste zastupovali takého klienta?!“ Plus k tomu pridala zopár nelichotivých slov. Ja som si ju nevšímal. Takého človeka musíte ignorovať, pretože sa ešte viac znervózni. Pred krajským súdom na Hlavnej 22 v Prešove som to nevydržal (exmanželka nám robila hanbu), zastavil som sa, otočil som sa čelom k nej a konfrontoval som ju: „Ešte niečo mi chcete povedať? Pretože nadávky, ktoré ste mi adresovali, sú slabé.“ To nečakala, zastavila sa, pozrela na mňa a mlčky sa otočila. Už nás neprenasledovala a bez vyrušenia sme dokráčali do advokátskej kancelárie. O rozvod požiadala aj partnerka vojaka/klienta (kauza č. 2). Mala manžela colníka z Bardejova a 3 neplnoleté deti. Manžel nesúhlasil s rozvodom a súdne konanie trvalo dva roky. Bola to právna „vojna“ o deti. Súd privolal do konania znalcov z odboru psychológie. Klientka musela od manžela doslova „utiecť“. To bola v rozvodovom konaní taktická chyba, pretože náprotivok jej celé súdne konanie vyhadzoval na oči, že sa „vzdala“ detí. Spolu s novým partnerom si kúpili rodinný dom pri Bratislave. Jedno dieťa (najstarší syn) utiekol za matkou do nového bydliska. Keď bola klientka na návštevu v Bardejove, niekto jej prepichol pneumatiky na aute. Súd nakoniec manželstvo účastníkov rozviedol, deti, bohužiaľ, rozdelil, jedno dieťa zveril matke a dve otcovi. Počas rozvodového konania klientka otehotnela s novým partnerom. Zákonná domnienka otcovstva svedčila (ex)manželovi. On chcel na začiatku robiť manželke naprotiveň a tvrdil, že je otcom. Keď som ho upozornil, či chce celý život platiť alimenty na cudzie dieťa, zmenil stratégiu a podal na súd žalobu o zapretie otcovstva (kauza č. 3). Ďalšia žaloba smerovala k zmene priezviska dieťaťa (kauza č. 4). Exmanželia sa nedohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), preto klientka podala na súd žalobu o vyporiadanie BSM (kauza č. 5). Séria súdnych konaní trvala vyše 3 roky a odradila ma od právneho zastupovania rozvodov na niekoľko ďalších rokov.
6. ROZVOD: 3 SUDKYNE, 2 NA MATERSKEJ:
Zatiaľ predposledný rozvod som nedotiahol do konca kvôli pracovnej zaneprázdnenosti a preto, že som na to nemal nervy. Bol to komplikovaný rozvod. Najprv manželka podala na klienta trestné oznámenie za týranie blízkej osoby, pretože ju údajne nútil prespávať v pivnici. Bola to vymyslená fikcia. Keďže klient je športový strelec a doma má niekoľko zbraní vrátane prerobeného kalašnikova, skoro skončil vo väzbe. Polícia vykázala klienta z vlastného bytu. Ako právny zástupca som podal návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Prešov. Klient mal s manželkou 3-ročnú dcéru. Vzhľadom na to, že manželka sa začala správať nevyspytateľne, podali sme na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby dieťa zveril dočasne do starostlivosti otca. Súd návrhu vyhovel a dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca do právoplatného skončenia súdneho konania. Matke povolil asistovaný styk s dieťaťom raz za dva týždne. Po cca roku súdneho konania sudkyňa odišla na materskú dovolenku. Proces sa začal naťahovať. Súd ustanovil znalca z odboru psychológie za účelom vypracovania znaleckého posudku na obidvoch účastníkov súdneho konania. Po pol druha roku na materskú dovolenku odišla druhá sudkyňa. Ja chápem, že sudkyne ako ženy majú právo odísť na materskú dovolenku. Ale klient má právo na súdne konanie bez zbytočných prieťahov. Platí to aj pre súdne konanie o rozvode manželstva, ktoré je často rutina. Nemal som nervy čakať na to, či aj tretia sudkyňa odíde na materskú. Prípad po mne prevzal kolega advokát. Ten mal viac šťastia ako ja. Medzičasom sa situácia zmenila: odporkyňa, ktorá pôvodne nesúhlasila s rozvodom manželstva, zmenila názor. Prípad súdila v poradí tretia, tentokrát nekompromisná sudkyňa, ktorá držala účastníkov konania na súdnom pojednávaní 2,5 hodiny a rozhodla na prvom pojednávaní. Manželstvo účastníkov rozviedla a dieťa zverila do osobnej starostlivosti otca. To v súdnej praxi nebýva často, stále sú matky v psychologickej výhode. Ja som bol rád, že sa rozvodový proces skoro po 2 rokoch súdnych peripetií skončil a súd rozhodol definitívne v prospech klienta. Sudkyňa na pojednávaní dokonca „dotlačila“ účastníkov konania k tomu, že sa vzdali právapodať proti rozsudku odvolanie.
