1. NOVÉ EVIDENČNÉ ČÍSLA:
Vo štvrtok 12.01.2023 som sa autom vracal zo súdneho pojednávania do advokátskej kancelárie na Kráľovej hore v Prešove a počúval som správy v rádiu EXPRES. Headlinom bolo, že Ministerstvo vnútra SR zmenilo obchodnú politiku pri výrobe evidenčných čísiel na automobily a začalo ŠPZ-ky vyrábať vo vlastnej réžii štátnou firmou, pretože štát ich dokáže vyrábať lacnejšie. Nové evidenčné čísla mali byť prehľadnejšie, viditeľnejšie a čitateľnejšie. Niektorí kritizovali typ a vizuál písma, ale kritické hlasy po čase utíchli. Podobne ako v Českej republike sa z nich odstrániliprvé dve písmená označujúce okres. Po novom sa trvalý pobyt alebo sídlo firmy ako vlastníka automobilu nebude dať identifikovať podľa „ešpézetky“. Nové evidenčné čísla obsahujú 7 písmen alebo číslic. V hlave sa mi zapol alarm a spamäti som si prepočítal, koľko písmen má slovo A-D-V-O-K-Á-T. Našťastie malo presne sedem písmen a preto sa dalo použiť na tabuľku špeciálneho evidenčného čísla. Musel som sa rozhodnúť rýchlo. Uvedomil som si, že niektorí bratislavskí advokáti by kvôli tejto značke „zabíjali“. Pretože je to reklama, ktorú má človek za jeden paušálny poplatok do konca života alebo do času, kým sa nerozhodne značky zbaviť. Všetko som nechal tak, zrušil som dve naplánované konzultácie s klientmi a ponáhľal som sa na políciu. Na okresnom dopravnom inšpektoráte čakalo na vybavenie v tom čase málo ľudí. Vyhľadal som na displeji vyvolávacieho systému tlačidlo „evidencia vozidiel“ a „vypľulo“ mi to lístok. Za moment zasvietilo na obrazovke moje poradové číslo. S malou dušičkou som službukonajúcemu policajtovi povedal: „Ak je ešte voľné, chcel by som nové špeciálne evidenčné číslo: ADVOKÁT“. „A vy ste advokát?“, neodpustil si otázku. „Áno“, reagoval som rýchlo. On potom odmerane, nedávajúc najavo emócie, začal ťukať do klávesnice počítača požadované slovo. „Značka je ešte voľná“, zaznelo po chvíli ticha. „Výborne“, neskrýval som nadšenie. Pravdu povediac som nedúfal, že značka bude ešte k dispozícii. Na Slovensku bolo v tom čase 5600 advokátov a nápad som určite nemal jediný. Ale bol som prvý! „Prosím,rezervujete mi značku. Idem do kiosku zaplatiť správny poplatok a vrátim sa.“ Prostredníctvom predajného automatu Slovenskej pošty, a.s., som zaplatil platobnou kartou 331 € a potvrdenie o zaplatení správneho/súdneho poplatku som odovzdal policajtovi na dopravnom inšpektoráte. On mi vydal potvrdenie, že značka je moja. Značky som si ale domov fyzicky neodniesol, bolo ich potrebné najprv vyrobiť. Na hodinkách bol čas 10.42 hod. Bol som šťastný.
2. DVA ROKY ČAKANIA:
Vrátil som sa do advokátskej kancelárie. Pochválil som sa s novinkou advokátskej koncipientke. Bol som na seba hrdý, že som mal ako prvý nápad so značkou označujúcou advokátsku profesiu a že sa mi podarilo tento nápad ako prvému zrealizovať. „Keby si môj frajer vybavil takú značku, rozišla by som sa s ním,” schladila ma koncipientka. Partner mojej advokátskej koncipientky je rovnako advokát. Nasledovalo obdobie čakania. Najprv som si myslel, že ako pri prepise vozidla a doručení malého technického preukazu mi príde do mobilu SMS. Prešiel jeden či dva mesiace a esemeska stále nechodila. Pochopil som, že značka je už vyrobená a čaká ma na dopravnom inšpektoráte. A že žiadna notifikačná SMS mi nebude Ministerstvom vnútra SR doručená. Po čase som prestal byť jednoznačne presvedčený, že nová značka ADVOKÁT je najlepší nápad. Mala svoje pozitíva aj negatíva. Napriek tomu som nechcel značku stratiť. Auto som mal na leasing a blížilo sa uplynutie 5-ročnej platnosti lízingovej zmluvy. Naplánoval som si, že z pragmatických dôvodov urobím obidve zmeny v evidencii vozidiel súčasne v jeden deň: prepíšem automobil z leasingovej spoločnosti na moju firmu a vybavím novú značku. Mesiace ubiehali a značka stále ležala v depozite dopravného inšpektorátu. Nevedel som, či „moju“ značku nepridelili (napriek tomu, že som si ju zaplatil), niekomu inému. Poslal som prostredníctvom kontaktného formulára ministerstva vnútra e-mail, prečo som nedostal žiadnu SMS o vyrobení značky a či je tabuľka s evidenčným číslom stále k dispozícii na okresnom dopravnom inšpektoráte v Prešove. Po týždni mi bola doručená odpoveď e-mailom, že v týchto prípadoch notifikačné SMS neposielajú a že značka stále čaká na nového majiteľa na polícii. To, že som tak dlho nechal značku v depozite dopravného inšpektorátu, je jednoznačne moja chyba.
3. DEŇ „D“ NA DOPRAVNOM INŠPEKTORÁTE:
Po vyše dvoch rokoch nastal čas konať. Mal som voľnejší týždeň (koncipientka bola na dovolenke), tak som sa rozhodol vybaviť novú značku. Bol som optimista, myslel som si, že hlavný boom kúpy nových áut kvôli zvýšeniu sadzby DPH na 23 % už pominul a že to vybavím bez relatívne dlhého čakania. V utorok 18.03.2025 o 08.45 hod. som sa dostavil do vestibulu okresného riaditeľstva policajného zboru a chcel som z automatu vytlačiť lístok s poradovým číslom. Bohužiaľ, nepodarilo sa. Na displeji zasvietila informácia, že na tento deň je kapacita úradníkov oddelenia evidencie motorových vozidiel plne vyťažená a kiosk nové poradové čísla nevydáva. Počkal som 15 minút, ťukol som do automatu ďalších 10x, ale vždy som sa dočkal rovnakej odpovede. Prvý pokus bol neúspešný. Informátorka vo vestibule mi odporučila rezervovať si termín elektronicky na základe online rezervácie. Keď som prišiel do kancelárie, bol som prekvapený, že bolo voľných niekoľko termínov na nasledujúci deň. Rezervoval som si pre istotu dva termíny: prvý termín na stredu 19.03.2025 o 12.30 hod. a druhý presne o 24 hodín neskôr na štvrtok v rovnaký čas. Nechcel som nikomu zbytočne okupovať termín, ale rozmýšľal som nad tým, že vo štvrtok prepíšem automobil BMW X5 na moju druhú firmu PRO BONO, s.r.o. Stredu som si zvolil kvôli tomu, že je to na úradoch tradične dlhý pracovný deň a dopravný inšpektorát má otváracie hodiny ako jediný deň do 17.00 hod. Nastal deň „D“. V stredu 19.03.2025 som napochodoval na Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove, naťukal som na display PIN a automat mi vydal poradové číslo. Myslel som si, že budem minimálne pol hodinu čakať a že všetci úradníci sú na obede. Na moje prekvapenie moje poradové číslo zasvietilo na obrazovke vyvolávacieho systému. Vošiel som do kancelárie, odovzdal všetky dokumenty a s malou dušičkou som sa spýtal, či po dvoch rokoch ešte majú moju značku. „Ale áno,vaša značka je na oddelení známa. Je tu“, znela odpoveď. Radšej som sa nepustil do diskusie, či to policajt myslel v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. Ešteže som si vzal tabuľky so „starým“ evidenčným číslom na výmenu. Odbehol som si do kiosku zaplatiť správny poplatok 18 € (čo sa mi zdalo relatívne málo) a stal som sa právoplatným vlastníkom novej značky. Urobil som si selfíčko pred budovou polície a namontoval som si nové značky na auto na parkovisku.
4. ŠPECIÁLNA EŠPÉZETKA „ADVOKÁT“:
Bol som šťastný. Po 22 rokoch v advokácii (hovorí sa, že po 7 rokoch by mal človek zmeniť povolanie) ma už máločo dokáže v podnikaní potešiť. Ale tento týždeň som bol šťastný hneď z dvoch vecí: tá druhá je vyhratý súdny spor v trestnej kauze, na ktorú zatiaľ platí informačné embargo a detaily ktorej zverejním v dohľadnej dobe. Uvedomujem si, že táto značka je „dvojsečná“ zbraň a že má pozitíva a negatíva. Špeciálna ešpézetka ADVOKÁT je evidenčné číslo sui generis (svojho druhu). Komparatívnou výhodou je REKLAMA. Každý určite pochopí, že takúto značku si dá na auto len advokát. Auto je jeden z najlepších reklamných nosičov, pretože je stále v pohybe. Podľa mňa napriek počiatočnej investícii 331 € je reklamná hodnota novej značky niekoľko tisíc eur ročne. Podľa mňa sa niektorí bratislavskí advokáti nestačia čudovať, že im túto značku „vyfúkol“ prešovský advokát a veľké advokátske kancelárie by za túto značku zaplatili niekoľko desiatok tisíc eur. Prečo? Pretože ju mám ako jediný advokát na Slovensku a de facto ju môžem blokovať až do smrti. Dokonca ešte ďalej, ak bude moja advokátska kancelária ďalej fungovať. Pravda, ak sa nezmenia legislatívne podmienky, čo sa na Slovensku relatívne často stáva. Značka je vydaná na firmu, a nie na automobil. Bol som informovaný, že dokonca keď auto predám, môžem si značku ponechať ešte 1 rok bez toho, že by som ju namontoval na auto, a až potom stráca platnosť. Ďalšou výhodou je, že po značke som túžil. A ľudské potreby treba uspokojovať. Negatívom môže byť častejšie zastavovanie automobilu zo strany dopravnej polície. A niekedy neželaná pozornosť zo strany ľudí: každý v Prešove bude vedieť, aké mám auto. Budem si musieť dávať väčší pozor na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky.
