Zhrnúť pojem liberalizmu a liberálneho štátu do 10 minútoveho referátu je veľmi náročný proces. Preto mojaprednáška bude sledovať proces objasnenia samotného pojmu liberalizmusa objasnenie všeobecných zásad, ktorými sa táto filozofia slobody[1]riadi. Liberalizmus ako filozoficko-politicko-ekonomické hnutie sa nikdyneviazalo na písanú formu, pretože táto doktrína zatiaľ nemá ucelený spísaníkatechizmus, ktorého by sa striktne pridržiavala[2].
Liberalizmus je teória, ktorá sa opiera vo svojom fundamenteo jednotlivca a z neho plynúci individualizmus. „Základnoujednotkou spoločenskej analýzy je pre liberálov jedinec. Je ťažké sipredstaviť, čo by to mohlo byť iné. Jedinci sú vo všetkých prípadoch zdrojoma základom celkovej tvorivosti, aktivity, a spoločnosti. Iba jedincisú schopný milovať, myslieť, sledovať ciele, jednať. Skupiny nemajú plány alebozámery“[3] Je to úctak jednotlivcovi ako k človeku, teda uznania jeho zvrchovanostia záľub v jeho vlastnej sfére. A každý jedinec nesie bremeno svojichvlastných činov, preto má práva a povinnosti rešpektovať právaa povinnosti druhých. Štát musí garantovať nedotknuteľnosť tohtozákladného pravidla. Liberalizmus tedavychádza zo základnej a veľmi charakteristickej črty celej našejseveroatlantickoej kultúry- silného individualizmu. Tento individualizmus jenašim dedičstvom už z čias antiky a taktiež ho prehĺbiloa upevnilo kresťanstvo[4].Nesmiem opomenúť, podľa mňa dosť dôležitý proces, vďaka ktorému dokázal sav Európe dokázal rozvinúť zvrchovaný individualizmus. Zato vďačíme najmäboju svetskej moci, ktorú reprezentovala stredoveká oligarchia,a cirkevnej moci, ktoré si navzájom podkopávali autoritu. Na pozadí tohtoboja sa dokázala vykryštalizovať ľudská spoločnosť, ktorá si bola vedomé svojejsily a zvrchovanosti, ale taktiež nebola monistická a uzatvorená.Spoločnosť, ktorá si vytvárala medzi sebou silné vzájomné väzby či užv trhoch spolkoch..., ktoré ju stmeľovali. Dnes by sme ju nazvaliobčianskou spoločnosťou.
Liberalizmus sa vo svojej podstate neopiera o žiadne dogmatickédoktríny. Zásadním pravidlom je využívať prirodzené sily spoločnostia v čo najmenšej miere siahať na donucovacie prostriedky[5]. Liberáli si nadovšetko vážia a ctia zákon. V tejto prednáške savšak budem pridržiavť pôvodného slova zákon a nebudeme ho synonimizovať zoslovom legislatíva[6]. Ctia si prirodzený zákona vo všeobecnosti sa pridržiavajú najmä týchto troch pravidiel:
1. právo na sebavlastníctvo
2. pávo na život a z nehovyplývajúci axióm neagresie
3. právo na majetok
Tieto tri najdôležitejšie pravidlá liberálnej téorie prirodzených práv[7]sa pokúsim podrobne vyvetliť na príkladoch nižšie.
Liberáli osvietenského obdobia vypracovali v priebehu celéhoosvietenského hnutia veľmi dôležité racionálne a konzistentné diela obhajujúcefilozofie slobody. Tieto térie sa zameriavali najmä na obhajobu spontánnychľudských činností, k oslobodeniu jednotlivca spod pút, ktoré ho viazalik zavedeným a predpísaným spôsobom bežného života[8].Vďaka tomu liberálna teóriu aplikovaná vpraxi garantuje človeku dôležitú možnosť výberu žiť a stým súvisiacuslobodu výberu, vďaka ktorej si môžu ľudia sobodne vybrať žiť život podľavlastných predstáv a kde človek získava príležitosť poznať a vybrať si z niektorých rôznych spôsobovživota.
Pokúsim sa teraz vysvetliť aký by malbyť liberálni štát. Dlho pretrvával liberálny názor, že štát by mal na sebaprevziať maximálne úlohy nočného strážcu. Tento veľavravný pojem je veľmivýstižný, pretože dáva štátu len minimálny priestor pre seberealizáciu, a tonajmä na uplatnenie monopolu na bezpečnosť. Pripúšťajú teda vláde len tzv.základné funcie, medzi ktoré počítajú zaistenie obrany a bezpečnosti spoluso zasteným fungovaním súdou a vymáhanie spravodlivosti.[9]
„Treťou skupinou sú teoretici, ktorí odmietajú ostatné činnosti vlády okrem jej tzv.základných funkcii, medzi ktoré počítajú zaistenie obrany a bezpečnostispolu so zaisteným fungovania súdov a vymáhaním spravodlivosti. Nemá tedadochádzať k žiadnym aktívnym vládnym politikám, k žiadnej vládouorganizovanej redistribúcii od bohatých ku chudobným, k žiadnej monetárnejpolitike štátnej centrálnej banky, pretože ani emisia peňazí by nebolazáležitosťou štátu. Jediné, čo by malo existovať, by bol teritoriálny monopolna poskytovanie obrany a výkon spravodlivosti.“[10]
To sme si rozobrali teóriu a urobili sme stručný vstup do súčasnéholiberálneho tábora. Avšak teraz by som sa chcel zamerať na konkrétnevysvetlenie liberalizmu v praxi v štáte s tým, že sa budemsnažiť aplikovať liberálne argumenty.
Právo navlastníctvo[11]
Celý náš svet funguje na princípevzácnosti a len vďaka dobrovoľnej zmene sme schopný sa o tútovzácnosť podeliť. Avšak štát svojimi zásahmi, či už priamymi alebo nepriamymi,tento proces dobrovoľnej zmeny narúša. A narúša ju veľmi dômyselne. Keďžeje výhradným vlastníkom práva na monopol na obranu, môže pod hrozbou sankciideformovať prirodzenú zmenu. V tejto chvíli je dôležité položiť si otázku:„Kto je štát?“ Štát je mocenský no hlavne neživý, mŕtvy orgán, zriadenýz vôle ľudí. To znamená, že ľudia, ktorý obývajú dané územie, si voliarežim štátu.[12] A teda obyvateliadaného územia si volia formu vládu či už oligarchickú, demokratickú,komunistickú, fašistickú... Predstavte si teraz, že ste vlastníkmi nejakejvzácnosti. V liberálnej spoločnosti máte vďaka právu na majetok, ktorémusa prikladá veľká váha, výlučne právo nakladať s touto vzácnosťou akouznáte za vhodné. No stále nesmiete zabúdať na prirodzené práva vašichspoluobčanov. Štát nemá právo vám siahnuť na túto vzácnosť hoc¢ už pod akoukoľvekzámienkou. Štát nemá právo nadiktovať vám cenu za akú máte túto vzácnosťpredať. Cenu vám môže udať jedine slobodná zmena a slobodný trh.Liberalizmus garantuje vlastníctvo vzácnosti a liberálny štát má za úlohugarantovať túto rovnováhu nastolenú slobodným trhom a nedotknuteľnosťtejto vzácnosti.
Komunizmus sa však snaží vysporiadať zovzácnosťami tým spôsobom, že sa ich snaží rozmnožiť do tej miery, aby vzácnosťako taká prestala existovať a stala sa dostupná pre každého. K tomutoúčelu si komunizmus prizýva na pomoc centrálne plánované hospodárstva,deformuje trh a ceny a neštíti sa k tomu prizývať anibezpečnostne zložky štátu. Teda sa vám môže v komunizme stať, že vám budevzácnosť odobratá násilím, pretože vy nemôžete byť jediný a výlučný vlastníkvzácnosti[13].
Naopak demokracia sa nesnaží vzácnosťmnožiť, no snaží sa nájsť konsenzus medzi výlučným vlastníctvom vzácnostia spoločnosťou. Preto sa Vám v demokracii môže stať, že vám bude vašavzácnosť vo verejnom záujme odobratá. Na to upozorňoval už Alexis de Tocqueville vo svojom dieleDemokracia v Amerike, kde vystríhal spoločnosť pred čistou formoudemokracie. Požadoval neodkladnú liberalizáciu tejto spoločnosti, pretože samôže zmeniť v najkrutejšiu tyraniu- v tyraniu väčšiny[14].
Právo na sebavlastníctvo
Etický alebo normatívny základliberalizmu spočíva v rešpektovaní dôstojnosti a hodnoty každéhojedinca. Je vyjadrení výrokom filozofa Immanuela Kanta, že každý človek musíbyť považovaní nie len za prostriedok ale za cieľ seba samého. Liberalizmusteda stavia na zodpovednosti a slobodnej vôli každého jednotlivca. Akopovedal John Milton: „Sloboda je najlepšou školou cnosti.“ Inštitútpráva na sebavlastníctvo sa pokúsim vysvetliť na príklade.
Tento rok v lete som bol na jednejkonferencii, kde nám na naše veľké sklamanie oznámili, že dvaja lektoriz Afriky neprišli, pretože im ich domáca vláda zakázala prekročiť štátne hranice. Africká vláda tým porušila ich prirodzené práva, pretože oniako žijúce a svojbytné osoby nie sú vlastníctvom štátu, ale štát funguje;podľa liberálnej teórie prirodzených práv; len z ich dobrej vôle. Tedaštát nemal žiadne právo zadržiavať ich na svojom území, keďže ľudia majú právopohybovať sa kdekoľvek na svete, pretože oni sú jedinými a výhradnými vlastníkmiseba samého.
Takým najvýraznejším príkladom popretiaprirodzených práv je inštitút otroctva. Abolicionistka Angelina Grimkéovápoznamenala: „Poznala som, že boj proti otroctvu je vysokou morálnouškolou..“. Dokonca liberálovia tvrdia, že branná povinnosť je dočasnýmotroctvom. „Povinnávojenská služba je najškandalnejším porušením práva na majetok a všetkýchprirodzených práv.“[15] Pretých, ktorý sa už domov nikdy živý nevrátia, to má dokonca trvalé následky.Liberáli veria, že človek bude dobrovoľne brániť krajinu, ktorá si zaslúži byťbránená. „...a že žiadna skupina nemá právo násilím nútiť inú skupinu ľudí,aby sa vzdala roku alebo dvoch svojho života- a možno i životasamého- bez ich zvolenia.“[16]
Záver
Liberálny štát ma teda veľmi ľahkú úlohu,pretože jeho vplyv sa obmedzený na minimum funkcii. Nesmie nikdy a za žiadnych okolnostíprekročiť prirodzené práva jednotlivcov. Nesmie teda za žiadnych okolnostípošliapať slobodu a brániť slobodnej voľbe a činnosti jednotlivcov,to znamená nesmie popierať individualizmus. Jeho najdôležitejšou povinnosťou;proti ktorej sa nesmie za žiadnych okolností spreneveriť; je že nesmiepošliapať inštitút súkromného vlastníctva, ktorá má v spoločnostirozhodujúcu úlohu. K tomuto sa zavádzajú presné vymedzenia a obmedzeniaštátnej moci a jej aparátu. Pričom sa nezabúda ani na veľmi obmedzenú,takmer minimálnu, štátnu ingerenciu a intervenciu. K tomuto cieľuprispieva aj právo a sloboda, ktoré majú byť univerzálne presahujújucekonkrétne individuálne situácia, miesto a čas. „Jediný druh rovnostivhodný pre slobodnú spoločnosť sú rovnaké pravá“[17]
Chcel by som podotknúť, že tieto vymedzenia sú čistovšeobecné, pretože každý smer liberálneho hnutia by zaujal rozdielne stanoviskok jednotlivým premisám. Tento rozdiel možno vidieť u neoliberálov;tzv. libertariánov, ktorý sú zástancami a pokračovateľmi teórie laissezfair; a zástancami liberálneho hnutia tak ako ho zadefinoval Locke aleboAdam Smith.
Pre ilustráciu uvediem príklad štvrtej skupinyteoretikov, zástancov teórie laissez fair a ich postoj k štátu.
„Štvrtá, nejmenej početná slupinateoretikov, ktorí si dokážu predstaviť spoločnosť založenú na ešte väčšommnožstve trhu, spoločnosť, ktorá obsahuje ešte menší vplyv štátu, ide ešteo krok ďalej. Tvrdí, že základné ekonomické zákonitosti musia platiť vždya za každých okolností... takýmto základným princípom je poznanie, žeúžitok jednotlivca je kategoriou subjektívnou a prejavuje sa jedibe pridobrovoľnej zmene. Preto nie je možné tvrdiť, že nejaká nutená platba(daň- napr.na financovanie armády) je v záujme toho, kto ju nutene platí...“[18]
No jedôležité podotknúť, že v štáte v ktorom sa striktne dodržiavaliberálna teória a ctí prirodzený zákon je možné, aby vedľa sebaexistovala napríklad komunita komunistova liberálov. Je to totiž uzavretákomunita a jej členovia si dobrovoľne vybrali dané zriadenie. No v štátes komunistickým režimom nemôže existovať žiadna iná komunita, ktorázaznáva inú komprehenzívnu doktrínu, okrem tej komunistickej. Iná komunita jenebezpečná a preto je zakázaná, prenasledovaná.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som na záverpredniesť ešte citát Benita Mussoliniho na adresu fašizmu ako priamu odpoveď naindividualistický liberalizmus, na ktorom ilustrujem taktiež zvrátenosťa vágnosť doktríny fašizmu: „Stavia sa proti klasickému liberalizmu,ktorý sa zrodil ako reakcia na absolutizmus a vyčerpal svoju historickúúlohu, kedy sa štát stal vyjadrením svedomia a vôle ľudu. Liberalizmus poprel štát v mene jednotlivca;fašizmus znova nastoluje práva štátu a vyjadruje tak skutočnú podstatujedinca.“
[1] Boaz,D.:Liberalismusv teorii a politice, Liberální institut, Praha, 2002, str. 96
[2] „Filozofia slobody mátaktiež veľa mien, ale jej obhajcovia mali vždy jedno spoločné, rešpektk jedincovi, dôveru v schopnosti obyčajých ľudí konať rozumnérozhodnutia o ich vlastných životoch a nepriateľstvo voči tím, ktorí by použilinásilie k získaniu toho, čo chcú“ Boaz,D.:Liberalismus v teorii apolitice, Liberální institut, Praha, 2002, str. 15
[3] Boaz,D.:Liberalismus v teorii a politice,Liberální institut, Praha, 2002, str. 15
[4] A tomto mieste by som rádupozornil na veľmi zaujímavú diskusiu Charlesa Taylora v knihe Kis,J.:Současnápolitická filosofie,OIKOYMENH,1997,Praha
[5] Hayek,F.A.: Cesta dootroctví, Barrister & Principal, 2004, kapitolaOpuštěná cesta
[6] Narážam na úvahu JohnaDeweyho v diele Rekonštrukcia liberalizmu a dalších autorov.
[7] „Každý z nás manepochybne od Boha prirodzené právo brániť svoju osobu, slobodu a majetok,pretože ide o prvky udržujúce život. Prvky, ktoré sa navzájom dopĺňajú a nemôžuexistovať jeden bez druhého. Pretože čím sú naše schopnosti, ak nie rozšírenímnašej osobnosti, a čím je majetok, ak nie rozšírením naších scopností?“Bastiat,F.: O zákonoch, Kalligram, Bratislava,2002,str.47
[8] Hayek,F.A.: Cesta dootroctví, Barrister & Principal, 2004, kapitolaOpuštěná cesta
[9] Šíma,J.: Právo aobrana jako zboží na trhu, Liberální institut, Praha 1999, str. 10
[10] Šíma,J.: Právo a obranajako zboží na trhu, Liberální institut, Praha 1999, str. 10
[11] Pri vysvetlení čerpám najmäs prednášok doc. Jozefa Šímu (http://www.libinst.cz)
[12] Teraz vôbec nenarážam na demokratickú aleboinú formu vlády. Mám na mysli ľudí vo všeobecnosti. Aby som presne upresnilmoju myšlienku, skúsim ju ilustrovať na príklade. Stredoveký štát riadilipredovšetkým privilegované stavy, a oni sú tiež len ľudia. Oni si vyberalirežim. Mojím zámerom nie je vôbec analyzovať stredoveký štát a napríkladnevoľníkov v ňom, ktorý boli inou formou otrokov a nemali politické práva,keďže to je veľmi obsiahli problém. Takže mám na mysli ľudí obýajúcich krajinu,ktorý si volia svoj režim, bez ohľadu, kto má a kto nemá politické práva.
[13] „Ak by tomu bolo tak,konkurencia, ktorú chcú zničiť, by bola nahradená inou, tisíckrát strašnejšoukonkurenciou, v ktorej by sa každý snažil pracovať čo najmenej, ponúkať čonajmenšiu aktivitu, pretože tak či tak podľa zákona by odmena bola vždy zaručená zákonom a rovnaká pre všetkých.“Bastiat,F.: O zákonoch, Kalligram, Bratislava,2002,str. 34
[14]Adamová,K., Križkovský,L.,Šouša,J.Šoušová,J.:Politologický slovník,C.H.BECK,2001,Praha str.171: „Nebezpečenstvopre spoločnosť videl Tocqueville jednak v atomizácii, ktorá mohlav dôsledku individualistických postojov občanov viesť k situacii,kedy by bol štátčiniteľom spoločenských aktivít, jednak v konformitemyslenia a jednaia jednotlivcov, ktorý si uvedomujú, že nikto si nemôže činiťvýlučný nárok na pravdu a vyvodzujú z toho nesprávny záver, že pravdu musímať väčšina.“
Ovyvrátenie názoru, že liberalizmus je atomistická teória sa pokúsil CharlesTaylor v diele Nedorozumenia v diskusii medzi liberálmi akomunitaristami. Toto dielo je dostupné v zborníku- Kis,J.:Současnápolitická filosofie,OIKOYMENH,1997,Praha
[15] Say,J..B..:Traité d¢économiepolitique, str.136
[16] Boaz,D.:Liberalismus v teorii a politice,Liberální institut, Praha, 2002, str. 74
[17] Boaz,D.:Liberalismus v teorii a politice,Liberální institut, Praha, 2002, str. 59
[18]Šíma,J.: Právo a obranajako zboží na trhu, Liberální institut, Praha 1999, str. 10
