Súhlasím však s Kantom, ktorý hovorí, že vyhlásiť zázrak za zázrak je veľmi trúfalé. Je to opovážlivosť ľudstva, keďže ešte stále nemôžeme rozlíšiť, čo sa deje v dôsledku neustáleho behu prírodných zákonov, avšak s menšou opakovateľnosťou, ako napríklad dýchanie, a čo sa deje na základe istých neopísateľných jedinečných zásahou najvyššej sily, mocnosti. Pretože ľudstvo dnes ešte nie je také vyspelé, aby dokázalo rozlišovať tieto dve sily. A podľa môjho názoru dnešné ľudstvo, ktoré sa na časovej osi posunulo len o malý kúsok od stredoveku, tieto zákony ani nepochopí. Dovolím si tvrdiť, že NIKDY. Pretože ak by pochopilo tieto zákony, dosiahne absolútno a vyrovná sa tejto mocnosti. Takže tým pádom s ňou automaticky splýva a stáva sa jej súčasťou. A v absolútne podľa môjho názoru končí ľudské bytie, tak ako ho sme ho poznali včera, dnes, zajtra...
