Zamysleli ste sa niekedy, čo násv skutočnosti oslobodzuje? Čo je ten podnet, ktorý kreuje medzi všednosťoufarebno? Prechádzam sa po rušnom meste plnom ľudí a zastavujem sa. Je tammnožstvo tvári a všetky sú si tak podobné. Zriedkakedy sa medzi nimivykryštalizuje tvár či silueta človeka, ktorý má svoj pohľad upriamený niekamza hranice všednosti. Ľudia sa zhrbene prechádzajú ulicami, nepremýšľajúc, lennotoricky opakujúc dookola svoj zabehnutý mechanizmus. Ľudia hrajú krysiepreteky. Ich jedinou ideou je mať viac a nepýtať sa ako to možnozmeniť. Ľudia sú stroje veľkého otca,ktorý to všetko vidí a jeho jedinou snahou nie je ani smrť, anioslobodenie. Jeho cieľom je stať sa „najstarostlivejším“ a najspravodlivejším.A tým ľudí núti upadať do poroby. Jeho cieľom je ich práca.
Sedím na lavičke. Čas je len to, na čom sadohodneme. Ja a moje vnútro sme sa teraz dohodli, že čas nemá pre násabsolútny význam ako pre ľudí, ktorí okolo nás prechádzajú. Čas zastal. Obdeľačprechádza muž. Upútava moju pozornosť. Je na ňom čosi zvláštne. Jeho chôdza jesebaistá, pohľad zamyslený, ruky má zopnuté za chrbtom. Naše pohľady sastretávajú. Vidím do jeho vnútra. Premýšľa nad niečím. Skúma, hľadá, nachádzaniečo, čo sa aspoň náznakom snaží priblížiť konečnému cieľu - blaženosti. Jenespokojný zo svojím badáním a pátra ďalej. Jeho myseľ pracuje, jev neustálom kolobehu. Je slobodný.
Ku mne si prisadá klerik v bielom. Usádza sa,rukou si podopiera čelo, ktoré upáda hľadajúc poznanie. Čas je pre nehonepodstatný. Myslí otázkou prečo, ktorá ho oslobodzuje.
V parku sa stretávajú priatelia. Jeden jenespokojný, ale nehľadá príčinu svojej existencie. Tvár ma celú zachmúrenú. Očihovoria samé bez slov. Je bez vízie, bez poznania. Je zomknutý. Neustáleopakuje, ako nestíha, pretože má veľa práce. Ten druhý sa usmieva. Vysvetľujemu, ako sa učil do noci. Vysvetľuje mu, ako je nespokojný s poznaním,ktoré má. Pretože v škole ho učia akoa on vo svojej každodennej nespokojnosti hľadá prečo. Každý okamih,ktorý premrhá, ho vracia späť. Späť k priateľovi bez slov. Uspokojuje hoto! Magické slovko prečo je ako vzduch. Ak ho dokážeš skrotiť, naučí ťalietať. V očiach má nádej, akýsi tajomný záblesk. Krása.
Som nespokojný, pretože už viem vyletieť, alezatiaľ sa vo vzduchu neviem udržať.Každý deň objavujem súvislosti medzi láskou a pravdou, ktoré maoslobodzujú. Tým, že sa nesnažím uspokojiť so všednosťou zakliatouv slovku ako, som ako vták. Tým,že sa snažím vymaniť spod jarma „milovaného“ otca a jeho prisluhovačova hľadám spôsob, ako to dosiahnuť pomocou slovíčka prečo je statusqou také, aké je. Je to opojná chuť vymáhania sa spod jarma poroby. To, že somnespokojný, ma oslobodzuje zo všednosti. Poznanie, ktoré hľadá svoju blaženosťma oslobodzuje, aby som neodkväcol vo všednosti. Aby som bol ako klerik. Abyv mojich očiach nevyhasol plameň živiaci chuť a lásku. Poznanie je sloboda a sloboda jepoznanie. V slobode je ukrytá harmónia. A pokiaľ ľudia ulícnedokážu rozpoznávať pravdu a lož, dovtedy budú otrokmi. Otrokmi vlády, seba,svojho života...
