Dnes si Cirkev spomína na sv. Jána Pavla II., pápeža, ktorý stelesňoval pre kresťanov i nekresťanov minulého storočia nádej. Nádej, že situácia v spoločnosti sa zmení, že ľudia budú k sebe lepší, že vojna už nebude a že Boh na nás nezabudol, a že skrze Cirkev nám pomáha. Pamätné sú jeho povzbudivé slová adresované mladým nášho národa: Nebojte sa!
I dnes prežívame ťažké časy. Bojíme sa o svoje zdravie, o svoju slobodu, o svoje rodiny, či o svoju prácu a majetok. Bojíme sa o svoju budúcnosť a to v nás vyvoláva prevažne negatívne emócie. Mnohí sa cítime ako obete (aj my kňazi) nezmyselných opatrení. A zdá sa nám to nefér. Možno to tak aj je. Ale to nie je nič nové. Život taký jednoducho je a vždy bol. Ak podnikáš, si zamestnaný, chystáš svadbu, či ešte len študuješ, nikdy v histórii ľudstva to nebolo jednoduché. Pred 100 rokmi by si zažíval vojnu, pred 30 komunizmus a dnes koronu. Čo z toho by si vybral, keby môžeš? Vždy sa bude diať niečo zlé a nikdy to nebude ružovučké. A Boh to vidí. Videl celé dejiny. A čo s tým robí? Čo robí, keď vidí, že tento svet je tak nefér? Už skoro nič. On už všetko spravil: Založil Cirkev a ukázal nám, že svet je síce nefér a vždy taký bude, ale ak sa k sebe budeme správať ako rodina, navzájom si pomáhať, držať spolu, všímať si jeden druhého, tak všetko zvládneme. Preto založil cirkev, aby ľudia držali spolu a aby aj on bol s nimi a pomáhal im. Nech je búrka vo svete akokoľvek silná, on je vždy s nami a chráni nás. Namiesto nariekania, že je to teraz nefér, že sme v strate, že nebudeme mať na dovolenku, skúsme viac držať spolu, podporiť sa navzájom a chlapsky túto situáciu prekonať. Všímajte si ľudí okolo seba, či im nemôžete nejako pomôcť, podať im pomocnú ruku. Naši predkovia prekonali oveľa horšie krízy, než akú prekonávame teraz my a to kvôli tomu, že si vzájomne pomáhali.
Ako kňaz vám chcem len povedať, že cirkev je tu pre vás. My kňazi sme tu pre vás. Pre všetkých, bez rozdielu. Je jedno, či veríš v Boha, v Cirkev alebo nie. Možno si o nás kňazoch myslíš, že sme len darmožráči a neviem čo ešte. Nevadí. Je mi jedno, čo si myslíš, ide mi len o to, aby si vedel, že keď budeš potrebovať, sme tu pre teba. Možno neveríš ani v Boha, ani to nevadí, aj pre teba tu sme. Povzbudiť, pokecať, nájsť cestu, či nakúpiť, neboj sa na nás obrátiť. Urobíme všetko, čo je v našich silách. Možno ti nedokážeme dať chlieb, na aký si zvyknutý, ale ponúkneme ti polovicu toho svojho. Neboj sa. Držíme spolu, lebo sme cirkev, sme rodina.
