O luze a koketovaní so (pseudo)korektnosťou
Súhlasím s používaním pojmu „luza“, ktorý nedávno použil aj Martin M. Šimečka v diskusii Ako zachrániť demokraciu na adresu voličov súčasnej koalície. Šimečka ho použil už dávnejšie v komentári Nebojte sa luzy v Denníku N. Používanie tohto slova v minulosti aj v súčasnosti pohoršilo Ľuboša Blahu či Róberta Fica, ale o tomto Šimečkovom komentári sa útlocitne rozpísali aj v tzv. „alternatívnych médiách“: Infovojna, Extraplus, Ereport či Štandard.
Rozpísal sa o ňom aj Juraj Hipš na Denníku N, ktorý ho práve pre jeho negatívnu konotáciu a potenciál rozdeľovať spoločnosť odmieta. Neodpovedá však s kým, prečo a načo sa máme snažiť o zjednotenie. Len kvôli dialógu? V súlade so svojim „osvietensko-pedagogickým ideálom“ naznačuje, že za tu luzu (takže luza existuje) môžu elity a ak tých ľudí vzdeláme, Slovensko sa z hnedej farby premaľuje na zelenú.
Lenže možno to je všetko inak, ako vo svojom texte Postsedliaci s podtitulom „slovenský ľudový protest“ naznačil antropológ Juraj Buzalka. Totiž, že tí slováci koketujúci s agrofašizmom, ktorých označujem aj ja za luzu – nevolia len z frustrácie, z nejakej existenčnej nevyhnutnosti, ale aj preto, že môžu a chcú.
V humanistickom zápale týchto „svojich ľudí“ bránia najmä politici. A práve tí sú v existenčnej nevyhnutnosti ich v stave luzy udržiavať. Pochlebovať luze údajnou „koretnosťou“. Ale pozabudlo sa, že sú to (aj po atentáte) stále tí istí ľudia. Tí, ktorí naviedli dav na skandovanie, že bývala prezidentka je „americká k*rva.“ A tento dav nechali skandovať. Sú to tí istí ľudia – a narážam teraz konkrétne na Fica, ktorý novinárov nazýval prostitútkami. Čo je len eufemisticky vyjadrené, že sú to podľa neho k*rvy.
Ten Fico, ktorý aj dnes hovorí o všetkých, ktorých obviní z liberalizmu (aj keď sa tak nemusia vôbec identifikovať) ako o „rakovine“. V tejto onkologickej metafore, ktorú používal aj Adolf Hitler (popri „otrave“, „parazitoch“...) je zakódovaná implicitná výzva na liečbu, resp. elimináciu nádoru. Chirurgicky: vyrezaním. Ak by sme mali robiť lingvistickú analýzu, a práve ju robím – tak „rakovina“ použitá na označenie človeka je nebezpečnejšia ako slovo luza, pretože robí z neho len kus určený na vyrezanie.
Luza, aj keď označuje deklasovanú skupinu ľudí, nevzdelaných chudákov, neviazaný dav, tak na rozdiel od „rakoviny“ aspoň uchováva význam „ľudskosti“, prináležitosti k ľudskému druhu. Naopak – rakovina je niečo cudzie, niečo určené na elimináciu.
Luza je slovo prevzaté pravdepodobne z nemčiny a je súčasťou nášho jazyka minimálne od 19. storočia. A vystopujeme ho aj v dielach z romantizmu, napr. u českej autorky Boženy Nemcovej. Alebo ešte inak: Jeho použitie by fakticky malo byť v súlade s „jazykovým konzervativizmom“ snažiacim sa o zachovanie starých výrazov bez ohľadu na ich negatívnu konotáciu. Bez ohľadu na korektnosť.
Koniec koncov je to aj obľúbené slovo, ktoré roky zaznievalo práve z „alternatívnej scény“ v rôznych variáciách. Len na ilustráciu pripomeniem obľúbeného „analytika“ Jána Baránka, ten práve na Infovojne v minulosti hovoril o „pokryteckej ľavicovo-slniečkárskej neomarxistickej luze.“ Na Infovojne nájdeme aj ďalšie príklady jeho použitia.
Práve ľudia z „alternatívy“ sú veľkí kritici tzv. „woke culture“ či „cancel culture“. Proste chcú niekoho označovať za „bieleho“, „čierneho“ či „buzeranta“, aby som bol presný. Aj samotná ministerka v minulosti po jednom teroristickom útoku napísala, že už „nemôžeme oddeľovať zrno od pliev, deliť ich na tých dobrých a zlých. Na „toto už nie je čas, ani doba na politickú korektnosť, ani na toleranciu, ani na prázdne frázy.“
To, že sa teraz hrajú na korektných nie je opäť nič iné, ako detinská a prvoplánová manipulácia. Alebo pamäť na úrovni podenky (odporúčam si prečítať aj môj nedávny text – Michelko: Danko je narušený, egocentrik a nemá súdnosť).
„Liberáli mi zničili leto“
Presne takto by sa dal parafrázovať ministerkin najnovší text: „Kiež by som mohla povedať, že sme po lete a dovolenkách v plnom pracovnom nasadení. My na ministerstve kultúry sme totiž boli v plnom pracovnom nasadení aj počas celého leta. Dnes som sa okrem iných pracovných povinnosti ráno zúčastnila na zasadnutí vlády ale nedá mi nevyjadriť sa k inej aktuálnej téme.
Dostalo sa mi až takej pocty, že sa rozhodla venovať mi celý rozhovor herečka Kristína Tormová. Priestor jej samozrejme poskytlo spriaznené liberálne médium, ktoré šíri nenávisť voči každému, kto má iné ako progresívne názory.“
Ministerka opäť fňuká a má pocit, že jej je nadmieru ubližované. Tento jej krátky text si zaslúži ďalšiu interpretáciu:
Tvrdenie o „plnom pracovnom nasadení aj počas celého leta“ funguje len v diskurze, v ktorom zároveň existuje aj posvätný čas letnej dovolenky, čas, keď po ťažkej práci – „ideálne vo fabrike alebo v bani“, si človek aspoň nachvíľu môže dopriať chvíľu zaslúženého relaxu.
Zdôraznenie práce, ktorá je rovnako „posvätná činnosť“ (dokonca má svoj sviatok) ideologicky nadväzuje v intenciách sociológa Maxa Webera na „kalvinistickú etiku“ - neskôr rozvinutú v kapitalizme. Rovnako „kult práce“ bol systematicky a propagandisticky budovaný aj za minulého režimu v intenciách filozofie Karla Marxa a Fridricha Engelsa, totiž: Práca poľudšťuje opicu. Práca je tým, čo robí človeka človekom a vydeľuje ho z ríše „prírody“.
Kult práce (ideálne ľahko viditeľnej a ľahko pochopiteľnej: „zober lopatu a choď kopať“ a pod.) funguje práve na deklasované vrstvy obyvateľstva. Dáva im nádej. Prísľub lepších zajtrajškov. Inými slovami: Funguje na vykorisťovanú luzu. A práve tej sa ministerka snaží prihovoriť, priblížiť a získať si u nej svoje sympatie.
Tento obraz nie je z jej strany však nič iné, ale obyčajná simulácia. Dezinformácia. Prečo? Pretože ministerka si počas leta užila minimálne dve dovolenky pri mori. Prvú absolvovala s kolegom Kotlárom na jachte (v období, keď mala byť v parlamente) v Chorvátsku a druhú v júli s rodinou.
K tvrdeniu, že médium Interez, ktoré opisuje ako „spriaznené liberálne médium“, napíšem len toľko – toto tvrdenie by bolo relevantné až za predpokladov: 1. Samotné médium sa tak explicitne identifikuje, 2. Všetci jej členovia sa identifikujú ako liberáli alebo po 3. Ministerka podloží toto svoje tvrdenie obsahovou alebo frekvenčnou analýzou (napr. pre liberalizmus kľúčových pojmov), ktorá by dokázala určiť, či jednoznačne ide o liberálne médium.
Samozrejme, že nič také neurobí. Predkladať dôkazy je až príliš mainstream a pre ministerku, ktorá najprv koná a až potom možno myslí, ťažká domáca úloha. Jednoduchšie je dookola replikovať mytologickú schému dobro (konzervativizmus) vs zlo (liberalizmus).
Jej poľutovaniahodná „politologická“ analýza, tak nie je nič iné ako „liberál a progresívec je každý, kto má iné názory ako ja“.
Autor je antropológ a filozof. Doktorand na MUNI v Brne.
Link: https://komentare.sme.sk/c/23371967/michelko-danko-je-naruseny-egocentrik-a-nema-sudnost.html
