Argument, že sčítanie zhorší pandemickú situáciu, neobstojí, pretože ako uvádza aj vo svojom stanovisku Štatistický úrad SR: „Sčítanie obyvateľov v roku 2021 prebehne elektronicky a prioritou je, aby sa každý sčítal sám. Obyvateľ, ktorý je napr. počítačovo menej zdatný môže o pomoc požiadať rodinného príslušníka alebo jemu blízku osobu.“ Problémom teda nie je ani digitalizácia sčítania, ktorá si vynucuje kompetenciu. Ani rizikové sociálne zariadenia, ktoré môžu využiť takúto asistenciu, aj keď sa tu skôr predpokladá pomoc od iných nešpecifikovaných blízkych osôb. A to sa týka aj osôb s ťažkým postihnutím zbavených svojprávnosti, pretože za ich sčítanie zodpovedná osoba, ktorá vykonáva právne úkony v ich mene.
Sčítane je teda v plnej kompetencii lokálnych inštitúcií a ešte konkrétnejšie: samotných– obyvateľov. A v tom je najväčší problém. Prečo? Pretože na základe dát, ktoré vygeneruje sčítanie obyvateľstva, sa budú zo štátneho rozpočtu prideľovať cirkvám miliónové sumy. Navyše pre Rímskokatolícku cirkev, ktorá za rok 2019 dostala len z rozpočtu Ministerstva kultúry sumu 31 mil. eur (financie k nej prúdia aj z ostatných ministerstiev), bude podľa novelizácie zákona, ktorý nadobudol podpisom Petra Pellegriniho účinnosť k 1. januáru 2020, príjem len narastať (inflácia, valorizácia platov v štátnej správe). Hrubým odhadom teda Rímskokatolícka cirkev zinkasuje za najbližšie postpandemické desaťročie cca pol miliardy eur, ak jej radikálne neklesne počet veriacich počas sčítania. To znamená, že príde k fixácii miliónových príspevkov, aj keby na Slovensku o tri roky bol len jeden pravoverný katolík (!).
Malá kampaň za to, aby občania zaškrtli kolónku „bez vyznania“ sa míňa účelu. Prečo? Pretože to nijako výrazne neovplyvní sumu, ktorá bude najbližších desať rokov každoročne prideľovaná oficiálne zaregistrovaným cirkvám. Inými slovami, ak by aj 50 % nekatolíckeho obyvateľstva hypoteticky zaškrtlo kolónku „bez vyznania“, čo samozrejme nezaškrtne, neovplyvní to výslednú sumu pridelenú najmocnejšej cirkevnej organizácii.
Ale problém, s ktorým sa štát neporadil s kompetentnými odborníkmi – sociológmi, religionistami, psychológmi a antropológmi, je ďaleko širší. Totiž – ide o výskum religiozity, ktorý vyžaduje prísnejšie kritéria, ako len zaškrtnutie kolónky v niekoľko stranovom formulári, a ktorý ako je na Slovensku už zvykom, niektorí obyvatelia len tak povrchne prebehnú. To znamená, že sa tu nerešpektujú rôzne odborné nuansy. Napríklad je sporný už len samotný koncept vierovyznania - konfesie (verejného vyznávania viery), ktorý je kresťanským konceptom a iné náboženstvá s ním, pokiaľ ich k tomu štát nedonúti, neoperujú. Po druhé – vôbec sa tu nerešpektuje aj možnosť, že ak je niekto katolík, ale nemieni podporovať slovenskú cirkev, vzďaľujúcu sa oficiálnej politike Vatikánu, je tak de facto prinútený klamať, čo vytvára vo vzťahu k vierouke morálny paradox.
Čo sa týka sporných miest z hľadiska ľudských práv môžeme ich naznačiť len v otázkach: Ako sa zabezpečí, aby na iných členov rodiny, a najmä deti, nebol vyvíjaný psychický nátlak? Ako sa vylúči vplyv iných osôb v tejto otázke? Majú sa do výsledných dát, na základe ktorých sa pridelia financie, zarátavať aj hlasy nesvojprávnych občanov? Majú všetci občania informáciu o novom modely financovania cirkví? Koncepcia samosčítania nám ponúka jednoduchú odpoveď: Ani skreslenie dát, ani ohýbanie práv sa nedá vylúčiť, práve naopak.
Ak chceme teda riešiť komplikovaný vzťah štátu a náboženskej ideológie, je najprv potrebné urobiť „odluku cirkvi od sčítania“. Inak sa toto ideologické zacyklenie nikdy neprelomí.
Ďalším veľkým problémom je, že financie obyvateľov, ktorých si pracovne zadefinujeme ako sekulárnych humanistov, ateistov, agnostikov, pastafariánov alebo undergroundových kresťanov atď., pôjdu najbližších desať rokov dostratena. Jednoducho povedané: Celý mechanizmus financovania cirkví je od základu chybný a je v rozpore s koncepciou nášho štátu. Navyše dáta, ktoré tento štát získava a určujú výsledný obraz krajiny, nespĺňajú ani základne požiadavky vedeckého výskumu. Tým sa priživuje fikcia o katolíckom Slovensku (!), ktorú následne zneužívajú rôzni fundamentalisti na presadzovanie svojej sektárskej politiky.
Avšak tu treba uviesť jeden dôležitý fakt: Anna Záborská taktiež navrhla stopnúť sčítanie, aj keď z iných pohnútok. Dostali totiž strach, pretože cirkev si nestihla spraviť svoje PR, ak nerátame jeden manipulatívny pastiersky list od KBS, a navyše v dôsledku pandémie stratil klérus cez inštitút spovede a fyzických účastí na liturgii, mocenskú kontrolu nad svojimi ovečkami.
A čo na to všetko biblia? Tá sčítanie v podstate poníma ako negatívny jav: „Vtedy Dávid Bohu povedal: „Veľmi som zhrešil, keď som vykonal sčítanie. Teraz, prosím, odpusť svojmu služobníkovi vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.“ (1Krn 21,8)
Z tohto hľadiska môžeme teda oslavné ódy na sčítanie, ktoré predvádzajú slovenskí kresťania na internete, považovať len za obyčajné "farizejstvo" a manipuláciu so svojimi ovečkami, vrátane druhej polovice tohto národa, ktorý sa nevie zorganizovať k zmysluplnému odporu. Ani kritike. A oslavné ódy liberálov (lebo digitalizácia, lebo "bez vyznania") môžeme považovať za tragické nepochopenie tzv. "náboženskej otázky", vrátane odluky štátu od cirkvi, ktorá je na stole už minimálne 300 rokov.
© Ismael P. Májovský. Autor študuje filozofiu a antropológiu na FiF UK.
