Myslíme to dobre, ale zabíjame u detí lásku a vzťah k športu. Snažíme sa vychovať hráčov na svoj obraz alebo trávime hodiny cestovaním. Svetoví skauti chodia hľadať talenty do Južnej Ameriky, na africký kontinent či chudobné časti Talianska, Španielska alebo Portugalska. Dokonca sami obdivujeme schopnosti hráčov z týchto končín.
Už to bude čoskoro 7 rokov, čo som sa začal venovať futbalu ako tréner. Viem, aká je náročná práca s deťmi, koľko vyžaduje trpezlivosti, a vážim si každého, kto tomu obetuje čo i len chvíľu svojho voľného času. No niekedy mám na situácie, s ktorými sa vo futbale stretávam, trochu iný pohľad. A vôbec neviem, či je správny. Sú však veci, o ktorých by sa podľa mňa malo viac rozprávať.
Aj preto sa často zamýšľam nad tým, čo je vlastne úlohou trénera detí? Je to vyhratý zápas? Strelený gól? Prvé miesto na turnaji alebo v tabuľke? Je snáď úlohou trénera dirigovať deti počas zápasu, aby robili „správne“ veci na obraz trénera? Vnímam, že niektorým rodičom sa to naozaj páči, ba čo viac, pridajú sa aj oni. Často počujeme pokyny ako: „Prihraj!“, „Vystrel!“, „Postav sa tam!“, „Utekaj hentam!“, atď. Snažíme sa deťom čo najlepšie poradiť, veď predsa takto sa to najlepšie naučia. Prečo si nemyslím, že to je správne? Zabíjame totiž v deťoch pri futbale toľko potrebnú kreativitu. Čím sú futbalisti z Brazílie, Argentíny či Portugalska výnimoční? Sú najmä kreatívni, ovládaním lopty, kľučkou v súboji 1 na 1, finálnou prihrávkou alebo zakončením, ktoré nikto nečakal, nás dokážu dvíhať zo sedadiel. Pritom často vyrastajú na ulici s loptou pri nohe a len sa ako deti hrajú. Nerobme z detí stroje, nechajme ich tvoriť, hrať sa, robiť chyby. Niekedy si dieťa ešte nevie zaviazať šnúrku na kopačkách a tatko na tribúne už chce, aby sa v zápase rozhodoval ako Messi. Nehrajme na body, nehrajme na góly. Je to síce krásne, ale v prvom rade vychovávajme z detí futbalistov. Výsledky nie sú hneď, chvíľu to naozaj trvá, a o to je ťažšie, že dnes chcú výsledky všetci a hneď.
Je obdivuhodné, koľko času a úsilia niektorí rodičia venujú tomu, aby podporili športové aktivity svojich detí. Často ich vozia na tréningy vzdialené desiatky kilometrov, pričom strávia hodiny cestovaním. To všetko robia v dobrej viere, že pre svoje deti robia maximum. Ale čo ak by sa ten istý čas dal využiť efektívnejšie? Namiesto nekonečného presúvania by mohli rodičia s deťmi tráviť čas aktívne – zahrať si futbal priamo na miestnom ihrisku, zapojiť ich do športových aktivít v dedine alebo organizovať vlastné tréningy. Takto by deti mali nielen kvalitný pohyb, ale aj možnosť vytvárať si vzťahy so spoluhráčmi z ich komunity. Cestovanie za športom má svoj význam, keď ide o špecifické príležitosti alebo špičkové tréningy. Avšak v každodennom režime je dôležité zvážiť, či by lokálne riešenia nepriniesli rovnaký osoh s menšou námahou. Čas strávený na cestách je čas, ktorý by mohol byť venovaný samotnej hre a vzťahom s deťmi.
Nezabudnime, nie každý mladý hráč môže dosiahnuť futbalového vrcholu, ale mať futbal rád môže naozaj každý.
