Väčšina ich trávime s rodinou. Aspoň tie dva najdôležitejšie dni týchto sviatkov. Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok. Týždeň pred prázdninami sa doma vo veľkom upratuje a chystá veľkonočná výzdoba. Dnes už platí pravidlo: „čím menej gýčov, tým lepšie.“ Tu sa ale začnú ozývať staré mamy s poznámkami, že čo by povedala suseda na tú našu, skoro žiadnu výzdobu, že to sa nepatrí a nejaké tie tradície treba dodržiavať. Jedným uchom dnu, druhým von. Nás však zaujíma to, že máme pokoj do školy a povinností. Načo si vyrábať ďalšie? Pokiaľ netreba viac, urobí sa menej.
Deň pred zeleným štvrtkom, t.j. posledný deň v škole, v stredu, po príchode zo školy hodíme tašku a ideme von. Prinajhoršom za počítač. Zapnúť facebook. Treba pozrieť, čo je nové. Prípadne chlapci si zapnú nejakú tú počítačovú hru. Iní sa vyberú na ihrisko, do prírody, do mesta. Porozprávať sa s kamarátmi, nudiť sa pri pohľade na zapadajúce slnko. Je perspektíva veľkonočných prázdnin dostatočná na to, aby naplnila naše predstavy o oddychu? To sotva. Väčšina ich preleňoší, premárni a možno aspoň doma pomôže s domácimi prácami. Tí, ktorí si poctivo plnia školské povinnosti, majú postarané. Učitelia sa nedajú zahanbiť a z každého predmetu nechajú domáce úlohy. Čím viac, tým lepšie. Takže prázdniny nie sú až tak prázdninami. A tie veľkonočné to všetko dorazia v pondelok. Na veľkonočný pondelok, kedy sa do dvanástej hodiny chodí po rodinách oblievať alebo len šibať nás, dievčatá. Kedysi to bol výnimočný sviatok. Dnes už pripomína akúsi rutinu. Už aj to oblievanie zapadá prachom. Mne osobne to chýba. Keď ma bratranec, či ujo poriadne vyšibú, dosť to bolí a niekedy mi ostanú menšie modrinky. To oblievanie by som brala radšej. Je to zábavnejšie. Za každým sa treba prezliekať a aspoň zistím, koľko vecí mám v šatníku. Užitočná vec, podotýkam.
Po obednom, menšom uprataní, sa pristúpi zas k domácim úlohám. Zajtra je škola, tak si treba aspoň niečo pripraviť. Celý ten zhon okolo veľkonočných sviatkoch je podľa mňa zbytočný. Dnes už žiadneho mladého človeka nezaujíma, ako má tráviť veľkonočné prázdniny. Využije to len ako formu výmeny obyčajného školského dňa, lenže tráveného doma. Čím ďalej je nás menej tých, čo sme schopní doma niečo urobiť. Pomôcť rodičom, ši starým rodičom. Máme iné záujmy, iné priority. Ale čo ak to nie je správne? Možno sa dostaneme do štádia, kedy veľkonočné tradície budú len minulosťou a naše deti už nič také nezažijú. Občas sa možno treba aspoň trochu pristaviť a ukázať svoju kreatívnosť aj v niečom užitočnom.
