Prvá sa stala na ceste z Bojníc do mojej rodnej dedinky. Musím sa pochváliť. Bol som tam na STK a prešiel som bez problémov aj bez vedľajších výdavkov (asi vieme o čom je reč). Takže. Idem si z Novák z kopca a odbočujem a ten “vodič” (+3 kusy v jeho aute) sa na mňa pri vychádzali z vedľajšej cesty usmievajú a pomaly mi križujú cestu stále viac a viac. Tak som doslova flekoval. Ja, brat a moja manželka pozeráme ako puci, keď sa ešte rozčuľujú, že čo na nich trúbime. No skrátka VODIČ!
O asi 30 hodín neskôr som zas cestoval do Bratislavy. V jednej z dediniek v diaľke vidím matne neidentifikovateľný objekt. Po priblížení zisťujem, že ten objekt je neosvetlená kostra podobajúca sa na bicykel, ktorý bol v tej chvíli používaný ako zariadenie na udržiavanie rovnováhy jeho majiteľom. Zjednodušene povedané, ožran na vozovke. Pouličné svetlo nefunkčné, pomalá chôdza tohto "účastníka cestnej premávky" poriadne otestovalo moju pozornosť a ABS môjho auta. Asi jeden meter od neho brzdy doškrípali. Na moje hlasné nadávanie a trúbenie nereagoval. Asi mal v ušiach inú rajskú hudbu v jeho stave. Chcel som vystúpiť z auta, otvoriť kufor, vybrať lekárničku a umlátiť ho ňou. Ale potom ma napadlo, že je jastrab a bolo by lepšie ju nerozbiť na tej jeho hlave. Takže som to rozdýchal a nesmelo odjazdil domov.
Nejako sa mi zdá, že som začal priťahovať nešťastie na ceste. Som rád, že sa mi to vždy podarilo zachrániť. A ďakujem aj vodičom za mnou, že to zvládli a že sme boli ušetrení od poťahovačiek, okolo môjho rozbitého zadku (auta). A takže vďaka môjmu andelíčkovi strážničkovi, ktorý bol pri mne, a mojej manželke, ktoré rázne a trefne hlási, keď vidí nebezpečie na ceste, sme ešte celý. Ale poviem vám. Minimálne na zajtra si dám s jazdením pohov.
