Nie som rasista, ale... - tento zvrat sa často objavuje v diskusiách a vyjadreniach ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoje predsudky a diskriminačné postoje. Avšak, akékoľvek vyjadrenie s následným „ale“ môže byť pre našu spoločnosť nebezpečné a deštruktívne.
Rasizmus je podľa všeobecnej definície presvedčenie, že rôzne skupiny a etniká ľudí sú menejcenné a mali by byť podriadené jednej (najčastejšie bielej) rase. Skrátka, že nie všetci sme si rovní. Rasizmus nie je len otázka bielej a tmavej pleti. Ide o diskrimináciu na základe etnickej, náboženskej, kultúrnej alebo jazykovej identity. Je to postoj, ktorý odmieta uznávať rovnosť všetkých ľudí a kladie jednu skupinu nad druhú. Rasistické správanie a postoje sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi – od ponižovania a znevažovania až po fyzické násilie.
Otázka rasizmu je aktuálna v každom období a v každom kúte sveta. V dlhom období kolonializmu, v Amerike v 19. storočí počas vojny Severu proti Juhu ale pretrvávajúce až do polovice 20. st., nevynímajúc dlhodobý rasový boj v Juhoafrickej republike. Práve tu bolo v meste Sherpeville v r. 1960 pri pokojnej demonštrácii proti novému zákonu potláčajúcemu ich slobodu, zavreždných 69 černošských demonštrujúcich. Aj preto vyhlásilo OSN 21. marec za Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii.
Rasizmus je globálny problém aj v súčasnosti. V mnohých krajinách sa stretávajú s diskrimináciou menšiny a utečenci, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním. Napríklad Rohingovia v Mjanmarsku boli nútení opustiť svoju domovinu v dôsledku etnických čistiek a násilia zo strany vládnej moci.
V súčasnosti sa stretávame aj s rastúcou islamofóbiou v Európe a vo svete. Mnohí moslimovia zo Sýrie, Afganistanu... utekajúci pred vojnou sa tu stretávajú s neprijatím, s diskrimináciou a násilím v dôsledku predsudkov z teroristických útokov a kultúrnych rozdielov. Avšak moslim nerovná sa terorista!
Príkladom krajiny, ktorá sa v poslednom čase stretla s rasizmom, je Spojené kráľovstvo. V roku 2016 sa konalo referendum o jeho vystúpení z Európskej únie, ktoré vyvolalo vlnu rasizmu a xenofóbie. Mnoho imigrantov, ktorí žijú a pracujú v Spojenom kráľovstve, sa stretáva s diskrimináciou a násilím. V reakcii na to sa v Spojenom kráľovstve začali organizovať protesty a kampane na zvýšenie povedomia o rasizme a diskriminácii.
Nemusíme však ísť ďaleko, ani geograficky, ani historicky. Vojna v našej bezprostrednej blízkosti je IBA spor o územie? Alebo aj dlhodobo neriešený a potláčaný národnostný problém? Takéto konflikty vedú k veľkému ľudskému utrpeniu a k porušovaniu základných ľudských práv.
Na Slovensku máme s rasizmom čoraz väčší problém. Tridsať rokov slobody a rastúca globalizácia k nám priťahuje čoraz viac cudzincov a s nimi bohužiaľ aj rast netolerancie Slovákov voči nim, najmä tým, s inou farbou pokožky, ako je tá naša. Vo vyspelých krajinách na celom svete môžeme vidieť, ako rasizmus ustupuje a začína prevládať tolerancia, čo sa ale o Slovensku povedať nedá. Ba naopak, na Slovensku rasizmus prekvitá. A to napriek tomu, že naša ústava v 12. článku 2. odseku hovorí: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“. Je dôležité položiť si základnú otázku: platí to aj v praxi? Viacero prípadov z minulých rokov hovorí, že ani nie. Slovensko, rovnako ako aj iné krajiny, nie je voči rasizmu imúnne. Na Slovensku sa za tridsať rokov udialo veľa verbálnych alebo fyzických útokov, ktoré boli či už priamo rasistické, alebo minimálne mali rasistický podtext.
Rasová neznášanlivosť sa u nás prejavuje najmä voči Rómom. Podľa článku Denníka N („Psychologička: Na Slovensku prevažuje názor, že je v poriadku mať predsudky k Rómom“, 12. februára 2020) si (zo vzorky viac než tisíc ľudí) až 80% opýtaných Slovákov myslí, že Rómovia majú nezaslúžené výhody a zneužívajú sociálny systém. Tiež až 64% opýtaných sa otvorene stotožňuje s negatívnymi stereotypmi, napríklad, že: „Rómovia len kradnú“ alebo „je veľmi málo slušných a vzdelaných Rómov“.
V minulosti sme sa stretli s rôznymi formami rasizmu, vrátane antisemitizmu a romofóbie. Napríklad, v niektorých lokalitách na Slovensku sa rómska komunita stretáva s diskrimináciou a stereotypmi, ktoré vedú k marginalizácii a vylúčeniu. Rómovia čelia vysokému percentu nezamestnanosti a nízkym príjmom. Majú obmedzený prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti a často sú nútení žiť v zanedbaných oblastiach bez dostatočnej infraštruktúry a základných služieb. Rómska komunita sa často stretáva aj s fyzickým a verbálnym násilím zo strany väčšinovej spoločnosti.
Je dôležité uvedomiť si, že rasizmus nemá miesto v našej spoločnosti, a preto musíme bojovať proti každej forme diskriminácie. Je dôležité, aby sme neposudzovali celú skupinu na základe niekoľkých činov. Na Slovensku sa v posledných rokoch uskutočnili niektoré pozitívne kroky na zlepšenie situácie rómskej komunity vrátane iniciatív na podporu inkluzívneho vzdelávania a zvyšovanie povedomia o rómskej kultúre. Existujú aj programy pomáhajúce rómskym komunitám získavať prístup k zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu (napr. projekt „Omama“)
Avšak, stále je potrebné urobiť na zlepšenie situácie rómskej komunity viac. Je potrebné, aby sme sa aktívne zaoberali diskrimináciou a rasizmom voči rómskej komunite a podporovali inkluzívnu spoločnosť, ktorá rešpektuje rozmanitosť a zaručuje rovnaké príležitosti pre všetkých. Okrem toho musíme bojovať proti všeobecným predsudkom a stereotypom, ktoré prispievajú k diskriminácii rómskej komunity. Zlepšenie situácie rómskej komunity na Slovensku si vyžaduje celospoločenské úsilie a spoluprácu na rôznych úrovniach.
„Nie som rasista, ale…“ sa často používa ako zámienka na vyjadrenie diskriminačných postojov. Napríklad "Nie som rasista, ale myslím si, že utečenci by mali zostať vo svojej vlasti/krajine." Tento výrok nielenže je nepravdivý, ale je aj nehumánny a neprijateľný. Všetci sme ľudia a zaslúžime si rovnaké práva a rešpekt. Nesmieme sa obmedzovať na stereotypy a predsudky, ktoré nás delia a vedú k rozdeleniu spoločnosti. Avšak, myslela na tieto „frázy“ aj „humánna“ Európa, keď si v r. 2015 povinne „rozdeľovala“ ubiedených Sýrčanov a ďalších blízkovýchodných stroskotancov? Mysleli sme na to aj my Slováci, keď sme na jar minulého roka mohli pomôcť pred vojnou utekajúcemu slovanskému národu? Koľkí z nás naozaj pomohli?
Existuje mnoho spôsobov, ako bojovať proti rasizmu a diskriminácii. Jedným z nich je zvýšenie povedomia a vzdelávania. Musíme sa učiť o rôznych kultúrach a etnických skupinách a uvedomiť si, že hoci sme rôzni, zároveň sme rovnocenní. Je dôležité ukázať, že rozmanitosť je hodnota a príležitosť pre našu spoločnosť. Učenie sa o histórii a kultúre iných krajín môže pomôcť odstrániť stereotypy a predsudky, ktoré vedú k diskriminácii.
Ďalším spôsobom je podpora rovnakých príležitostí pre všetkých. Diskriminácia môže byť prekážkou pre ľudí pri hľadaní práce, získavaní vzdelania alebo výhod v spoločnosti. Je dôležité, aby sme podporovali inkluzívne prostredie, ktoré rešpektuje rozmanitosť a podporuje rovnosť príležitostí.
Okrem toho by sme mali podporovať organizácie, ktoré bojujú proti rasizmu a diskriminácii. Tieto organizácie môžu poskytnúť poradenstvo a pomoc pre tých, ktorí sa stretávajú s diskrimináciou. Okrem toho môžu organizovať kampane a podujatia na zvýšenie povedomia o dôležitosti boja proti rasizmu a diskriminácii (napríklad „Mladí proti rasizmu“).
Je dôležité, aby sme ako spoločnosť odsúdili všetky formy rasizmu a xenofóbie a pracovali na vytvorení tolerantnejšieho prostredia pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich etnický pôvod, náboženstvo, farbu pleti alebo iné rozdiely.
Na Slovensku stále stretávame s problémami súvisiacimi s násilím motivovaným rasizmom. Vzhľadom na to, že Slovensko je multikultúrne a multietnické, je dôležité, aby sme boli informovaní o týchto problémoch a aktívne pracovali na ich riešení. To môže zahŕňať posilnenie legislatívy a politických iniciatív zameraných na boj proti rasizmu a diskriminácii, zvýšenie povedomia o význame kultúrnej a etnickej diverzity, podporu dialógu medzi komunitami a boj proti násiliu.
Máme zodpovednosť zabezpečiť, aby naša krajina rešpektovala rôznorodosť a identitu každého jednotlivca. Je dôležité, aby sme sa „zobudili“ a aktívne bojovali proti rasizmu a diskriminácii a preukázali svoju solidaritu s obeťami týchto útokov. Ak budeme spoločne konať, môžeme prispieť k vytvoreniu prostredia, kde sa budú všetci cítiť bezpečne a budú rešpektovaní bez ohľadu na svoju rasovú alebo etnickú príslušnosť.
