Arequipa si ma hneď v prvý deň získala modrou oblohou, slnkom a nádhernými vulkánmi v okolí. Môj najobľúbenejší je El Misti. Je to moja tajná láska. Učaroval mi svojou hrdosťou a tajomnosťou, neprešiel deň, kedy by som mu nevenovala aspoň jeden skúmavý pohľad.
Mojím obľúbeným autíčkom je VW Beetle. V Peru je ich na každom kroku dostatok. Keď raz budem veľká, určite si to kúpim.
Viete si predstaviť miesto, kde vám autobus zastane tam, kde si poviete? V Peru to nie je nič výnimočné. Fixné zastávky ani časové harmonogramy neexistujú, MHD (niečo ako malé dodávky) stopnete na každom rohu zamávaním ruky.
Po týždni som sa cítila ako doma. Moja hostiteľská rodina mi venovala svoju lásku, teplo domova a vždy si našli čas na moje dojmy a zážitky.
Moja prvá cesta viedla do Bolívie. Obdivovala som prekrásne jazero Titicaca...
...hlavné mesto La Paz, ktoré som mala ako na dlani...
...rôzne druhy ovocia – len banánov tam majú asi päť druhov.
Peruánci sú veľmi priateľskí ľudia, radi sa bavia, tancujú a popíjajú.
A špeciálne niektorí sú riadni fešáci...
Machu Picchu ma nadchlo svojou sviežosťou a zeleňou. Poobdivovala som lamy, vyliezla presne na ten vysoký vrch, ktorý sa týči v pozadí a zmokla až do poslednej nitky.
Jazero Titicaca možno navštíviť aj z peruánskej strany, z Puna. Toto bola moja prvá cesta, kedy som vyrazila úplne sama. Ale nikdy som sa sama necítila. Obdivovala som Plávajúce ostrovy, ktoré sa len tak vznášajú na jazere. Sú výtvorom miestnych ľudí, ktorí dokonca na jednom z nich postavili aj školu.
Na ostrove Taquile nosia zadaní muži červené čiapky, slobodní majú jednu polovicu bielu. Zaujímavé je, že si ich sami vyšívajú.
V horách sa cítim ako vo svojom živle. Cordillera Blanca poskytuje veľa možností pre nadšencov, a tak som sa ani ja neubránila a na jeden nenáročný trekking som sa vybrala.
Už bolo načase nevštíviť aj Limu, hlavné mesto. Je to miesto vyznačujúce sa veľkými rozdielmi. Tá najmodernejšia časť pripomína európske veľkomestá.
Ochutnala som morča – jedno z typických jedál. Chutí výborne, ale už viackrát by som si to asi neobjednala. Predsalen vyzerajú lepšie živé ako na tanieri.
Videla som veľa krásnych západov slnka.
A prvýkrát som strávila Vianoce bez mojej rodiny. Jedla som moriaka a ovocný šalát k tomu. O polnoci som si vypočula hukot ohňostroju a zapila to horúcou čokoládou.
Môj tohtoročný Silvester prebehol trochu netradične. Strávila som ho na pláži v plavkách a neuveriteľne som sa spálila a stratila okuliare vo veľkých vlnách Tichého oceánu. Až dovtedy som neverila, že naozaj vôbec nie je tichý.
V januári som zamávala Arequipe na pozdrav a vybrala som sa cestovať po severe Peru – obdivovať pyramídy, stavby z nepálených tehál a, samozrejme, more. Najviac ma však zaujala Cajamarca, maličké incké mestečko v horách.
V deň odchodu som sa tešila DOMOV. Zistila som, že som sa naozaj narodila pod šťastnou hviezdou. Niekto nemá žiadne miesto, kam by sa rád vracal a ktoré by mohol nazvať svojím domovom. A ja mám hneď dva.
