Kamarátke pred pár dňami zomrela mama. Nečakane. Uff, behajú mi z toho zimomriavky po chrbte. Neviem, čo povedať. Takto pred Vianocami, keď sa celá rodina teší na to, že bude spolu... Úprimnú sústrasť... Chcela by som nejako pomôcť, nie je však ako.
Život a smrť. Jedno bez druhého nemôže byť. Nebyť tohto kolobehu, asi by sme si nikdy nevychutnali tú radosť stískať v náručí to malé klbko, netešili by sme sa z jeho nasledujúcích prvých krokov, či prvých slov a neskorších úspechov. Táto radosť je však vykúpená bolesťou, veľkou...
Spomínam si na Wroneka, kamaráta z Poľska. Otec ho opustil pred pár rokmi. Veľmi mu chýba. Ešte deň pred jeho smrťou sa bavili o kúpe nového auta. Neskôr sa mu v mysli vybavia už len lekári z pohotovosti, ktorí konštatujú smrť. „Vieš, čo mi je naozaj ľúto?“ povedal mi raz. „Že som mu ešte poslednýkrát nestihol povedať, ako veľmi ho mám rád a ako som mu vďačný za všetko, čo mi dal. Keď zomrel, prestal som veriť v Boha. Pretože mi ho zobral, i keď som prosil, aby ho zachránil. “
A potom sa mi v mysli vynorí Pedro z Peru. Mama mu odišla nečakane, jeden deň sa s ním rozprávala a hladila ho po jeho tmavých vlasoch a druhý deň už chystali pohreb. „Moja mama bola veľmi veselá a stále v dobrej nálade. Mala v sebe neuveriteľnú energiu. A viem, že sa na mňa pozerá niekde z neba a cítim tú jej energiu teraz v sebe a v mojej sestre.“
Nuž, každý má svoj vlastný spôsob, ako sa vyrovnať s podobnou tragédiou. V podobných situáciách si však opätovne uvedomím jedno. Nech už by sa stalo čokoľvek mne alebo niekomu z môjho okolia, veľmi by ma mrzelo, keby som nestihla povedať mojim najbližším – rodine a priateľom, ako veľmi ich mám rada a ako veľmi mi záleží na ich šťastí. Chcem, aby vedeli, že som im vďačná za všetku podporu a momenty šťastia, ktoré som vďaka nim mala možnosť prežiť. Že ma mrzia všetky hádky a škaredé slová, momenty, keď som sa namiesto úsmevu mračila. Že im ďakujem, že zo mňa sformovali takú osobu, akou som. A hlavne, že mi venovali väčší či menší kúsok seba. Omrvinku, vďaka ktorej vo mne budú navždy. Mamička, ocinko, Vo, mám vás taaaaaaaak rada. A už sa neuveriteľne teším na Vianoce!!!
