Sú to chvíle, keď srdce otca naplňuje pokoj, prameniaci z hlboko ukrytého zmyslu pravého poslania. Sú to nádherné chvíle v živote všetkých otcov. Chvíle, ktoré nie je možné s ničím porovnať.
Aj ja, ako otec, som takéto chvíle prežíval. Boli to chvíle počas rokov, ktoré nám boli s manželkou darované. Darované z neba, spolu s deťmi, dcérkami, ktoré sa stali našou radosťou a naplnením. A tak ako v mnohých rodinách, spojili svojou čistotou, nevinnou dôverčivosťou a poslušnosťou srdcia dospelých v rodine. Srdcia rodičov sú vtedy plnené radosťou a samozrejmou starostlivosťou, ktorá plní dni i noci.
I moje otcovstvo naplňovali dve krehké, malé bytosti a krášlili náš život s manželkou ako nežné venčeky na našich hlavách. Žili sme naše rodičovské dni a roky tak, ako mnohí okolo nás. Dni naplnené radosťami, starosťami, túžbami i sklamaniami. Túžby a potreby detí ako i ambície a potreby nás rodičov v našom partnerskom vzťahu, prinášali mnoho nenápadných sporov a malých nedorozumení, ktoré sme prijímali ako samozrejmú súčasť rodinného života. A deti stále uprostred nás, so svojimi potrebami a túžbami po každodennom povzbudení a objatí. Dievčatá rástli, prišla škola, nové povinnosti, ktoré deti niesli spontánne a samozrejme. Prišli mimoškolské aktivity, šport, tanec a ďalšie. Naše rodičovské dni boli bohato naplnené, prinášali nám mnoho radosti, pretože dievčatám sa darilo, boli poslušné a vytrvalé. Nás rodičov to plnilo hrdosťou a moje otcovstvo mi prinášalo uspokojenie. Napriek tomu, náš partnerský vzťah s manželkou mal nedostatky, naše ambície a potreby neboli rovnaké. Partnerské nedorozumenia plnili a zamestnávali naše mysle a potreby detí nie vždy boli prioritou. A rodili sa chvíle, ktoré sa nedali vrátiť, chvíle, keď namiesto nežného otcovského pohladenia a láskavého slova, zaznela s mojich úst netrpezlivosť a odmietnutie. Nenápadne, každodenne, sa medzi nás rodičov vkrádalo sklamanie z nenaplnených vzájomných potrieb a náš nesúlad nám rušil vnímanie našich štebotajúcich dievčat. Začal som viac času tráviť vedno s deťmi v ich aktivitách ako s manželkou. Náš partnerský nesúlad prinášal bolesť nám rodičom i deťom. Bolesť a nepochopenie sa stupňovali a naše nádherné deti to sledovali bez možnosti výberu, mlčky, často so slzami a nedokázali veci zmeniť. Ich oči nás sledovali a hľadali radosť a bezpečie v otcovom náručí. Moja náruč nie vždy bola otvorená. Manželský nesúlad vrcholil, prišiel rozvod, rozchod a obrovská bolesť v mojom srdci. Ale ani bolesť nedokázala zlomiť moju sebalásku. Naše dcéry, ktoré boli dlhé roky naplnením a radosťou mojich dní, som miloval menej ako vlastnú pravdu. To som si však vtedy neuvedomoval. Prišlo rozdelenie a prázdnota. Rozplynuli a stratili sa spoločné rána, spoločné starosti, spoločné radosti. Rozplynuli sa chvíle, nad ktoré niet. A tak som žil ďalej bez dcér, vo vzájomnom odlúčení. Roky plynuli. Bolesť v srdci nepoľavovala, hoci som ju všemožne tlmil. O bolesti a osamelosti našich dcér som nevládal ani uvažovať. Môj život plnili mnohé aktivity, prázdnotu však nezaplnili a pokoj nepriniesli. Dnes už viem, že Boh sledoval moje tápanie, moju neschopnosť nájsť cestu, moju necitlivosť. Boh videl bolesť a opustenosť manželky i dcér, ich hľadanie lásky a bezpečia.
Boh prišiel do môjho života sám vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Dotkol sa ma svojim Duchom a začal oživovať moje mŕtve otcovské nádeje, začal uzdravovať zranené srdcia. Poslal mi Svetlo, ktoré mi otvorilo oči a uvidel a pochopil som moje zlyhanie a previnenie voči manželke a dcéram. Odhalil mi pravdu o mne samom. Poznal som ako som ublížil tým, ktorých som opustil. Dal mi silu, aby som vládal prosiť o odpustenie bývalú manželku i moje už dospelé dcéry. A začala prichádzať Božia láska a nežne oživovať mŕtve vzťahy a zranené srdcia. Ako dar z Neba prijímam dnes objatie mojich dcér a každú chvíľu, ktorú môžem s nimi prežiť.
Avšak dávne chvíle istoty a radosti, dávne chvíle zmarených príležitostí a rozhodnutí sa už nedajú vrátiť. Ale Boh je medzi nami a svojou Láskou uzdravuje.A dievčatá, tak ako zachytáva fotografia z ich detstva, sa opäť môžu rozbehnúť do náručia Otca. Do náručia Otca, ktorý nesklame, do náručia Lásky a Pokoja. Do vždy otvorenej náruče Božej. Pre každého.
Ďakujem Ti Bože za Lásku, ktorá uzdravuje srdcia mnohých otcov a matiek, dcér i synov.Ďakujem, že si v osobe svojho Syna nádejou pre všetkých zlomených, opustených a bezradných.
