Sľub Bohu

Mysleli sme na ne aj preto, lebo súčasťou bohoslužby bola konfirmácia. Je to vážny slávnostný akt, počas ktorého sú niektorí, mladší aj starší, prijímaní za členov cirkevného zboru. Je to slobodné, dobrovoľné rozhodnutie. Prečo o tom píšem?Nuž preto, lebo dnes viem, že je to veľmi vážne rozhodnutie, ktoré vrcholí sľubom samotnému Bohu.Píšem o tom preto, lebo dnes viem, že Boh na sľuby človeka nikdy nezabúda.Iba človek zabúda.Tak ako som zabudol ja.Dňa 13.mája 1956 som bol konfirmovaný, teda prijímaný do cirkevného zboru. Vyslovil som vtedy slová, ktorých vážnosť som si neuvedomoval. Vyslovil som slová, ktorými som sa zaviazal Bohu, že budem patriť medzi tých, ktorí ho poslúchajú a z lásky nasledujú Pána Ježiša Krista.Sľúbil som Bohu, že svojim životom budem oslavovať Jeho samotného, že budem prinášať ovocie Jeho lásky a že sa stanem učeníkom – nasledovníkom Ježiša Krista.Môj konfirmačný verš mám zapísaný v osvedčení o konfirmácii. Je to úvodný text tohto článku. Ján 15;8. Mal som ho začať napĺňať svojim životom.Nezačal som. Zabudol som na svoj sľub.Nezačal som, lebo v mojom srdci sa neudiala premena. Vyslovil som len slová, ale svoje srdce som neodovzdal. Zabudol som na Boha a žil som podľa pravidiel sveta. Priniesol som mnoho ovocia, ktoré neoslavovalo nebeského Otca. Ovocia, ktoré nebolo to pravé a ktoré prinieslo mnoho trpkosti a bolesti mne aj iným.Takmer 40 rokov som si na sľub Bohu nespomenul.Ale Boh nezabudol a díval sa na každý môj krok, počul každé moje slovo, videl každú moju túžbu, každú moju myšlienku. Dnes viem, že môj sľub ma zaradil medzi Jeho synov. Dnes viem, že v rôznych cirkevných denomináciách vyslovujú vážne slová o vernosti a poslušnosti Bohu, mnohí mladí aj starší. Boh Otec ich slová počuje a každé ich slovo je vnímané celým duchovným svetom. Potom, tak ako ja, často zabúdajú. Iba Boh nezabúda. Boh je vernosť a láska.A tak aj v túto nedeľu som myslel na tých, ktorí zložili sľub Bohu. Myslel som i na tých, ktorí na svoj sľub už zabudli. Myslím na nich s nádejou a vďačnosťou v srdci, pretože viem, že Boh na nich nezabudol a pozorne sleduje každý úder ich srdca. Myslím na nich, pretože viem, že sú súčasťou rodiny nebeského Otca. Sú bunkami nádherného tela, ktorého Hlavou je Ježiš Kristus. A aj keď zabudli, myslím na nich s vierou a presvedčením, že im Boh otvorí pamäť a oni precitnú do nového vedomia, do nového života a začnú s láskou k Ježišovi Kristovi napĺňať dávny sľub.Ďakujem Ti za nich, Bože.