Výchovný koncert

Bol to koncert rockovej hudby z rôznych období a žánrov. Sálu zaplnili žiaci z viacerých škôl, pretože ich bolo niekoľko stovák. Zaplnili ju vo veselom a dôvernom duchu, videl som ich radosť z toho, že sedia v kinosále a nie v školských laviciach a spomenul som si na vlastné žiacke roky, keď sme s rovnakou radosťou prijímali podobné akcie v čase vyučovania. Koncert začal. Bola to veľmi hlasná hudba plná tvrdých rytmov. Po každej skladbe odznela do publika otázka s následnou odmenou diskokeksom pre správne odpovedajúceho.Všimol som si, že ani jeden chlapec alebo dievča pozvané k mikrofónu na krátky rozhovor, neboli schopní uceleného slovného prejavu. Uvedomil som si, že rovnakú ťažkopádnosť u žiakov zažívam denne v škole na hodinách. Sledujúc tento jav, som si uvedomoval podiel osobnej zodpovednosti rodiča i učiteľa pri výchove mladého človeka. Tento pocit zodpovednosti ma viedol k sebaspytovaniu, či som pred rokmi ako rodič bol dobrým príkladom pre vlastné deti, či som ich dokázal obklopovať harmóniou, či som ich dokázal zaujať a inšpirovať. Či som im vložil do srdca dôveru v slovo písané i vyslovené. A táto zodpovednosť ma núti klásť si otázky aj dnes, keď pracujem ako učiteľ. A tak sa pýtam, čo naši žiaci vidia v nás – učiteľoch. Aký podiel nesieme dnes na všetkom, čo dnešné deti obklopuje. Ďalšia vec, ktorá ma zaujala boli vlny nepokoja, ktoré prikrývali celú sálu. Sála bola nabitá energiou, ktorá rozvibrovávala myseľ aj telo. Túto energiu nekompromisne vyžarovali reproduktory a nebolo pred ňou úniku. Energia nemala iba fyzikálnu dimenziu, umocňovali ju melódie a rytmy a pokiaľ som rozumel textom, i tieto mimoriadne atakovali emócie.Pociťoval som intenzitu tohoto sústredeného tlaku, pričom som nebol vnútorne otvorený a bránil som sa tento deštruujúci tlak prijímať. Sledoval som počúvajúcu mládež a videl som, že oni sa nebránia, prijímajú ho a identifikujú sa s atmosférou aj s obsahom. Videl som, že nepokoj ich prikrýva, vniká do ich vnútra a zostáva v nich. Osobné skúsenosti i publikované výskumy potvrdzujú, že rockové rytmy, pravidelné a intenzívne, ochromujú až likvidujú prirodzenú duchovnú obranu človeka. Následne môžu do nechránenej mysle vnikať všetky duchovné obsahy a pozadia textov i rytmov a obsadiť a modifikovať myseľ. Dlhodobé pôsobenie významne obmedzí pružnosť, citlivosť a kreatívnosť myslenia. Jednou z publikácií, ktoré analyzujú rockovú hudbu je „Rocková hudba -obraz mládeže zomierajúceho veku“ (vydala MSEJK, 841 04 Bratislava v r.2001), v ktorej sa uvádza, že rock- v preklade- tvrdá, hlasitá a monotónna hudba, elektronicky zosilnená a založená na zdôrazňovanom rytme a opakovaní, je schopná uviesť poslucháča do stavu omámenia. Na rockových koncertoch a diskotékach je dosahovaná hlučnosť 120 Db (120Db spôsobuje motor tryskového lietadla v bezprostrednej blízkosti). Priemerné hodnoty „walkmanu“ so sluchátkami sú 80-110Db. Vysoká hlasitosť spôsobuje silný sluchový stres. Z nadobličiek sa vylučuje stresový hormón adrenalín C9H13O3N. Keď sa jedná o dlhotrvajúci, veľmi silný stres, dochádza k nadprodukcii adrenalínu. Nadmerné množstvo adrenalínu nie je pre telo únosné, preto je tento pomocou enzýmov odbúravaný a zčasti premieňaný na adrenochróm C9H9O3N. Adrenochróm je však psychodysleptikum (droga meniaca vedomie), ako LSD, STP, meskalín atď. Hypnotickým efektom farebnej hudby a alkoholom sa účinok zosilňuje. Je známe aj to, že sluch je veľmi silno spojený s citovým centrom v mozgu (tzv. Lymbovým systémom). Účinkom monotónnosti a opakovania v rockovej hudbe dochádza teda k omámeniu, čiže k uspávaniu ducha, ktorý je vyraďovaný z činnosti. Keď sa duch človeka pasivitou vyradí, môže sa mozgu (mysle) zmocniť „iný duch“. Neurofyziológ a nositeľ Nobelovej ceny sir John Eccles sa domnieva, že cudzie vplyvy sa uskutočňujú práve cez nervové synapsy (spojenie neurónov pre postup vzruchov). Táto hudba vedie teda k pasivite ducha a tým k neuvedomenému sa otváraniu démonickým vplyvom, má extatický a eroticky stimulujúci účinok. Účinky sú závislé na intenzite s akou sa človek hudbe oddáva a prejavujú sa nasledovne: agresivita, zúrivosť, hnev, depresia, strach, sklony k samovražde, nutkavá sexualita, neschopnosť rozhodovať sa, náruživosť, nepokoj, závislosť na počúvaní „svojej hudby“. Pôsobenie rockovej hudby a jeho ovocie vo všetkých odtieňoch môžem denne sledovať na správaní a konaní žiakov vo veku 15 – 20 rokov. Ovocie tohto deštrukčného pôsobenia je necitlivosť, orientácia na vlastné potreby a pocity a ich okamžité uspokojovanie. Denne som konfrontovaný so všetkými druhmi neúcty k autoritám a k spolužiakom, s hrubosťou a vulgárnosťou, ktorú si už neuvedomujú. Akoby boli tieto vlastnosti ich novou prirodzenosťou a ktoré prekvapujú aj ich samých. Sú plní nepokoja, ktorý je umocňovaný permanentným prísunom ďalších dávok cez stále zapnuté prehrávače. Nepokoj im znemožňuje koncentráciu pri vyučovaní, rozprávaní a riešení tých najjednoduchších súvislostí. Napriek všetkým ich prejavom vyplývajúcim z disharmónie, ktorou sú plnení, je hlboko v ich srdciach skrytá túžba po pokoji, harmónii a láske. Napriek všetkému sú vďační za každé láskavé a povzbudzujúce slovo. Píšem o tomto každodennom fenoméne preto, lebo všetci, ktorí sme blízko pri deťoch a ich výchove, máme mizivé poznanie duchovných princípov a ich príčin správania sa ľudí.Ovocie takéhoto „výchovného“ rockového koncertu je nepokoj, agresivita, vulgárnosť a strata morálnych a etických stimulov u tých, ktorí sú vytrvalo otvorení tejto hudbe.Opakom je ovocie, ktoré prináša do sŕdc a myslí Duch Kristov. Do myslí tých, ktorí sa tomuto Duchu slobodne a vedome otvárajú. Ovocie Ducha Kristovho je láska , radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť,... a tí, ktorí sú Duchu vytrvalo otvorení sa stávajú nositeľmi týchto vlastností.Myslievam v tejto súvislosti na svojich kolegov učiteľov i na našu mládež a ďakujem Bohu, pretože viem, že toto nádherné ovocie je nepretržite ponúkané každému z nich.