Toho večera boli podobné stretnutia po celom svete a na mnohých miestach Slovenska. To naše bolo v evanjelickom kostole v Bratislave-Petržalke. Prečo práve situácia v JAR bola tohtoročnou témou? Veď všade okolo nás vidíme utrpenie, bolesť a nedostatok. Mnoho predchádzajúcich stretnutí bolo venovaných iným miestam utrpenia a neprávosti vo svete, tentokrát to bola JAR. Poznáme z osobnej skúsenosti, že je dobré, keď našu vlastnú bolesť nenesieme sami, je dobré, keď bolesť a utrpenie iných pomáhame niesť s účasťou. Preto sa kresťania modlia. Preto robia medzi sebou zbierky, a nielen kresťania. Humanitárna pomoc je vo svete už rozšírená. Napriek tomu sa nedarí naplniť potreby a zmierniť utrpenie miliónov! Preto pridávajú kresťania k praktickým darom i modlitby. Slová modlitieb letia k Tomu, ktorý má moc zmeniť ľudské srdcia a ľudské myslenie. Letia k Bohu.Mnohí z nás máme osobné skúsenosti a poznáme svedectvá o tom, ako nie peniaze ale Boh, ktorý je Láska, zmenil myseľ a srdcia ľudí.Preto sa v piatok ľudia na celom svete modlili za Juhoafrickú republiku. V tejto krajine je utrpenie akoby koncentrované napriek tomu, že patrí v mnohých oblastiach medzi najrozvinutejšie vo svete. Napriek tomu je v krajine 10 milónov ľudí chorých na AIDS, 11 miliónom detí táto choroba vzala najmenej jedného rodiča. V roku 2002 zomrelo na AIDS 3 milóny ľudí a 5 milónov bolo novoinfikovaných. V najviac postihnutých oblastiach zomiera denne 600-700 ľudí. Emocionálne problémy a psychické zrútenia sú na dennom poriadku. Otrasné príbehy z Afriky, ale aj z iných častí sveta postihnutých katastrofami sa dotýkajú nás, nasýtených a finančne zabezpečených a kladú nám otázku: „Čo môžem urobiť ja, aby som pomohol zmierniť utrpenie mnohých?“A tak sme sa stretli, modlili sa, spievali i dobrovoľne prispievali peniazmi. Veríme, že naše modlitby leteli k Bohu a peniaze putujú k najnúdznejším. Boli sme jednotní. Ďaleká bolesť ľudí nás urobila tichšími a bližšími. Bližšími aj v tom, že v evanjelickom kostole sa nám prihováral slovom katolícky kňaz a program viedli spoločne sestry katolíčky i evanjeličky. Slovo katolíckeho kňaza bolo zjednocujúce a plné Božej Lásky. Vyzývalo nás k nasledovaniu Ježiša Krista, ktorý sa stal skutočným Znamením časov. Vyzývalo nás, aby sme boli verní Láske v každodennom živote, v maličkostiach. Prežili sme večer, kedy sme si mohli spoločne hlbšie uvedomiť ťažkú situáciu černošského obyvateľstva Juhoafrickej republiky, postavenie žien a detí. No Božia Láska a Boží pokoj prikrýva ľudí i v tejto krajine. Prikrýva tých, ktorí uverili Bohu a stali sa vernými svedkami a znameniami nádeje. Až kým Ježiš Kristus znovu nepríde alebo nepovolá domov. Vďaka Ti Bože za to, že i ľuďom v JAR ponúkaš svoju náruč, hlboký zmysel života a vnútorné naplnenie.
