Gomorra alebo ako prežiť vianočný Neapol

Vidieť chaotický Neapol (.....a nezomrieť) ma vždy lákalo. Keď som rezervovala letenky začiatkom jesene do Ríma a plánovala túto cestu, netušila som, že to bude pre mňa ešte aktuálnejšie ako som si vedela predstaviť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

V decembri na filmovom festivale v Bratislave som si ako mnohínenechala ujsť film Mattea Garroneho Gomorra, ktorý predchádzala smutnápovesť novinára, žijúceho v ohrození života. Zaujímalo ma, čo mohlo takmafiu naštvať, že chce odpraviť novinára. Film mi vyrazil dych, jehogeniálne jednoduché spracovanie, na hrane dokumentu, autentický,niektorí herci akoby hrali sami seba a v titulkoch boli ich, aspoňkrstné mená. Predovšetkým ma však šokovala skutočnosť, že takýto terorna obyvateľstve sídlisk mesta, primitívne konanie vrahov, ktorí sajednoducho nikdy nezastavia pred ničím, doslova litre krvi na dlažbeulíc, obdiv malých chlapcov nad členmi vražedných gangov, sa neodohrávaniekde v slumoch Brazílie, ale len tisícpäťsto km od "mierumilovného"Slovenska.
Odvtedy ma začal fenomén mafie zaujímať, čo by som nikdynepredpokladala. Hlcem články o slovenských primitívoch podsvetia,kúpila som už niekoľko kníh Gomorry a rozdala na Vianoce, v noci sa miobčas sníva o mafii, mojich priateľov otravujem o tejto téme už druhýmesiac a nejdem spať bez toho, aby som si na nete nepozrela čokoľvek vtejto súvislosti alebo o odvážnom Robertovi Savianim.
Na mape Neapola som si vyhľadala štvrte Secondigliano,Scampia a Tretí svet a aspoň prstami chodila ulicami, ktoré sú svedkamišialeného teroru camorry. Dovtedy som len nejasne tušila, že camorradrží vo veľkom rozsahu v šachu ekonomiku juhu Talianska a pripomenulami paralelu teroru islamistov na vlastných ľuďoch v niektorých arabskýchkrajinách. Ako som sa dozvedela v Taliansku, jeden z najvyšších capov sicílskej mafie, ktorého chytili, bol hlboko veriaci kresťan a v jeho biblii našli lístočky s rozkazmi pre svojich členov.
Moji známi v Taliansku film Gomorra samozrejme videli,existuje dokonca aj divadelné predstavenie, na ktoré nie je jednoduchésa dostať a keď som s nimi rozoberala knihu, len smutno opakovali: "všetko jeto reálne, je to pravda". Taliani sú si veľmi dobre vedomí tohtoproblému a nie je tajomstvom, že juh od Ríma nepovažujú za Taliansko,ale za "kráľovstvo" mafie, ktorá má rôzne mená, podľa toho ktorú časťkrajiny ovláda a s ktorou si ich vláda nevie dať rady. Jeden starček vovlaku z Neapola do Ríma na moju otázku, ako je to s mafiou v Kalábriikde býva, sa najprv porozhliadal po chodbičke, či je naozaj prázdna ahoci sme boli sami v kupé, stíšeným hlasom priznal, že sú veľképroblémy s mafiou v jeho meste, jej názov som už zabudla. Pripomenulomi to časy za "komančov", kedy sme sa s cudzincami o komunistochopatrne rozprávali, tajnými sa vtedy len tak hemžilo...
A tak som sa na Neapol zvedavo tešila, môj súputník na tejtoceste odmietal čítať Gomorru (niesli sme ju ako dar) s tým, že si juprečíta, až keď sa vráti. Neapol je známy zlodejmi, ostatne, ako každéveľké mesto, raz dávno, keď naša rodina tu zaparkovali svoju Škodovku,poriadne ani neodišli, už sa im aj dobýjali do auta. Naše obavy sa všaknenaplnili. Bývali sme v starom meste, dokonca pri policajnej stanici,kde sa 24 hodín prechádzal policajt a hoci sme hneď v prvé ránoraňajkovali v bare za zvukov pizúkania alarmu malého tabaku, ktorý saktosi pokúšal nad ránom vykradnúť, nám sa žiadna újma neprihodila aprežili sme tu 5 skvelých dní . Typickú atmosféru vianočného Neapola sjeho úžasnými betlehemami a akoby živými figúrkami na ulici SanGregorio Armeno, atmosféru mladých ľudí pofajčievajúcich v zime pred barmi i postavičiek Felliniho filmov,histórie i súčasnosti s neodmysliteľnými motorinami, atmosféru námestís fontánami a kostolíkmi, uzučkých tmavých uličiek aj slnečnej PiazzaPlebiscita s množstvom domácich a zaujímavej sochárskej inštalácie. Jeto pulzujúce sympatické mesto, ktoré mi skôr pripomínalo Káhiru a Áziu,než európske mesto.
Denne sme prechádzali uličkou _ trhoviskom, kde sa tikrížili pred očami vyvesené hovädzie držky s artičokami, prosuto s nasolenýmirybami, veľké guľaté nakladané olivy s podprsenkami, čínske šály snaporcovanou rybou _ mečiarom, sladké neapolské mandarínky s dresomHamžíka FC Neapol a do toho autá i kočiare s mamičkami, a kvákajúcecengáče motoriek s usadeným deckom a manželkou. Je jedno, či sa vraciašzo snobského Sorrenta, Vezuvu, či Capri, prechádzajúc a žartujúc sobyvateľmi tejto štvrte pri Montesanto sa vždy zaškeríš a zabudneš, ženejaká camorra jestvuje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Vianoce v Neapole
Vianoce v Neapole 
Sympaťáci z baru
Sympaťáci z baru 
V Uliciach
V Uliciach 
Lucia Paulikova

Lucia Paulikova

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

posadnutá cestovaním, závislá na zážitkoch a priateľoch Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

714 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

51 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
SkryťZatvoriť reklamu