A keď sa človek zmierni s danou situáciou, prispôsobí sa, nesmúti, ani nezúfa, neráta ani neplánuje, potom sa stane zázrak, a človek pochopí, že všetko zlé je na niečo dobré...
S priateľmi a Tučnou Bertou (nafukovací čln Seahawk pre 3 osoby, v tvare raftu) sme jeden upršaný júlový víkend za 2 dni čiastočne splavili Mošonský Dunaj (u Maďarov nepršalo) a potom to len tak fičalo.1-dňový splav z Ružinovského cmitera po Malom Dunaji do Tomášova. Ďalší víkend pokračovanie z Tomášova (Eliášovce) do Jelky, nedá sa to spraviť za 1 deň, Tučná Berta totiž nemôže konkurovať štíhlym, rýchlym kanoe typu Pálava. Ale má svoje výhody. Je mäkkučká, môžeš meniť polohy a rozvaľovať sa, je stabilná, hoci ťarbavá a luxusne sa dá naložiť batožinou a jedlom. Vodná cesta do Jelky je plná vodákov, skalných aj príležitostných, teambuildingových firemných podgurážených námorníčkov, ktorí nás občas zaháknutých ťahali, aj rodiniek s deťmi. Stretla som tam viacero známych zo splavov (aj Albánska) a zoznámila sa na lodi s jednou Indkou z Dillí, ktorá je vydatá za Slováka. Skonštatovali sme, že náš rybárik riečny žije aj v Kašmíre (súčasť Indie), kde podľa neho pomenovali pivo Kingfisher. Voda Malého Dunaja posmrdkáva fenolom a rybári svorne tvrdili, že ryby nejedia.
Ďalší víkend sme sa vybrali z Jelky do Jahodnej. Cestovanie autobusom sa predĺžilo, ale dni krátili a 2 dni padli vhod, avšak, v závere splavu tučná Berta už jemne pískala, bublala, fučala, prosto, mala toho dosť, dofukovali sme ju každú pol hodinu, ale zvládla to, hoci potrebovala opravu v podobe záplat.
Pred Jelkou sme v lese objavili Tomášikovské tyrkysové jazero s hojdačkou na skákanie, plné domácich a výčapov. Detox bez teínu bol prerušený šálkou kávy a super padlo studené pivo. Malý Dunaj na rozdiel od Mošonského neoplýva reštauráciami a výčapmi a doplniť zásoby vody (piva, pečených rýb) je skoro nemožné, odmenou je divoká príroda vo dne v noci, romantický oheň pri vode a teplé noci bez stanu (aj s 3 mačiatkami, čo ti vlezú opakovane do spacáka). Cez deň nutné oblečko proti slnku, širák, bez cigariet, bez kávy a čaju, človek len načúva šumeniu listov popri rieke, pozoruje zakrádajúce sa dlhonohé vodné sliepky, elegantné, no plaché volavky, plávajúce lysky a labute v šachorine, občas sa vyhodí ryba v lenivej rieke, a ty len dumáš, kde sa tu nabrala tá divočina, sťa z Vietnamu.
Uchvátia ťa širokánske vodné plochy plné života a farebných bujných kvetov v mŕtvych pňoch stromov pri Orechovej Potôni, pištiaci drobný tyrkysový rybárik s oranžovým bruškom a dlhým štíhlym zobáčikom, strmhlav sa rútiaci pod vodu, plávajúca hnedá fúzatá ondatra (alebo bobor?), čo mi pripomínal naše morské prasiatko Čiba, opustené rybárske sedačky všakovakých tvarov od výmyslu sveta aj s posteľami. Chýbali len periny. Malý Dunaj mi vzal dych, nebola som tu pár rokov, je tu našťastie ešte menej odpadkov, ako pred pár rokmi a je úchvatný aj so smradľavou vodou, plnou fenolov, čo cítiť až po Jelku. Žijú tu skvelí ľudia, ktorí plynulo prechádzajú z maďarčiny do slovenčiny (hlavne starší, tí mladší nie) a v Jahodnej nám istý domáci pomohol odviezť batožinu svojou loďou proti prúdu a potom na bicykli až na zástavku busa. Vyzeral trošku ako Portugalec, prosto Južan, ohorený od slnka ako sa patrí.
Nádherné drevené vodné mlyny v Jelke a Tomášove pripomínajú bohatú minulosť Podunajska a úplná bomba a unikát je obdivuhodný lodný plávajúci mlyn v Kolárove.
Na trasu Jahodná-Kolárovo sa treba poriadne predzásobiť vodou (napr.v Topoľníkoch po vodnej ceste zakázanej, NPR Klatovské rameno), táto vodná cesta do Kolárova skýta prekrásne panorámy ostrovov starých vŕb, množstvo vodného vtáctva, ale aj rybárov, ktorí už ulovené ryby aj konzumujú. Vodákov nieto, krčmy, či dediny popri vode samozrejme neexistujú. Čistá divočina.
Malý Dunaj je pred Kolárovom regulovaný, aby nezaplavoval mesto, a tak nájsť tento mlyn po vodnej ceste je nemožné. Mlyn na lodi „pláva" v slepom ramene Malého Dunaja a na toto miesto odporúčam si vymedziť aj celý deň (http://www.vodnymlyn.sk/?page=areal). Dá sa tu kempovať, je tu výborný výčap, ale strava sa ponúka len vo forme pečených domácich klobás. Nachádza sa tu rozsiahly prírodný areál, ukrytý je neďaleko lužných lesov pri hrádzi rieky Váh, na kraji mestečka Kolárovo, v tieni hája starých vŕb, topoľov a vyschnutých ramien, preklenutých jednoduchými drevenými mostíkmi. V areáli sú typické, podunajské, sedliacke domy, postavené protipovodňovou technikou, známymi prútenými strechami, základy majú z drevených kolov a vypletané vŕbovým prútím, ktoré ako jediné dokázali odolať skaze vody Dunaja. Vonku v areáli sa nachádza aj malé technické múzeum s unikátnym funkčným pletacím strojom na rybárske siete. Domáci pán - Slovák, v mori Maďarov, práve upratoval po umelecko-hudobnom festivale (http://www.hannafest.com/ ), ktorý sa tu usporadúva každé leto. Škoda, že sme ho nestihli. Návšteva múzea plávajúceho mlyna je zážitok, takí sme boli zabratí do fotenia, že nás na mlyne omylom vymkli.
Ďalší unikát je drevený, zastrešený most, najdlhší v Európe (86m), vynikajúco sa dá sa odtiaľ fotiť mlyn a pozorovať páriky labutí na ramene.
Trošku iná káva je splav starého koryta Dunaja od Dobrohošťa. Ak sa dostanete na vodu o deviatej ráno, pokojne sa k večeru doplavíte k ďalšiemu unikátu Podunajska - NPR Veľkolelský ostrov. Hustý lužný les je tu pretkaný pavučinami s tučnými pavúkmi a počas hniezdenia vtákov na jar je sem vstup zakázaný, možno dokonca po celý rok. Táboriť je lepšie na maďarskej strane, kde sú na pozadí „lužného pralesa" prekrásne pláže s romantickými červenými západmi slnka sťaby pri mori. Pomerne hustá lodná premávka ti vyrobí aj šumiace „morské" vlny. Nutná je poriadna zásoba vody, pretože popri vodných cestách nie je nič od Gabčíkova (perfektná čárda s dunajskými pečenými čerstvými rybami i haláslé, skvelý výčap pivo Bernard), ani nohy. Až na maďarskom brehu zhruba na 1780 km od mora (kilometrovník pomáha orientácii) je výčap, kde sa dá doplniť voda, nie je tu však reštaurácia.
Aby ste nedopadli ako my, keď som od smädu po plávaní pomaly pila už dunajskú vodu. Ja si to však „môžem" možno dovoliť, keďže mám za sebou koliku z Indie a Dunaj mi neublížil. Zo Zlatnej na Ostrove sa možno vláčikom pohodlne dopraviť do bratislavskej „civilizácie". Dovidenia na lodi, priatelia, možno niekde na Medveďovskom ramene, alebo v Komárne.
