...samozrejme nový album Patrika Vrbouvského a.k.a Rytmusa a.k.a Anal-fabeta a.k.a úspechu a.k.a všetko možné. Tento album sa neoficiálne na internet dostal už v sobotu večer, čo bolo 2 dni skôr ako oficiálny relase, čo znamená, že som ho samozrejme počul už v sobotu. Tento album, podľa Rytmusových slov je hlavne o živote, čo môžem potvrdiť. Keď si človek tento album prvý krát vypočuje, si povie, že je o úplná hlúposť a rozmýšľa nad tlačítkom “delete“ (čo, ak sa mám priznať po prvom počutí rozmýšľal aj ja) ale akonáhle si poslucháč nájde čas na komplexné vypočutie albumu track po tracku nájde si v tomto albume aspoň jeden jediný track v ktorom sa nájde na 100%. Album je koncepčný ako môžeme počuť podľa rozdelenia na epilóg, sprevádzaným hovoreným slovom, prológ na konci a v priebehu albumu inštrumentálnymi predelmi od veľmi talentovaného, domáceho Tonyho Popoviča (brat Sávu Popoviča, basového gitaristu, humoristu a herca) a Nemeckého Mad Skill-a. Keď už sme pri producentskom zastúpení na tomto diele, ide prevažne o zahraničné obsadenie, tým myslím, už hore spomínaného, Mad Skill-a z Nemecka, Johnyho Kortisa s Amerického Kortis records, a samozrejme megaproducenta neuveriteľného formátu a zakladateľa celkového zvuku New Yorku 9Otych a začiatkovo miléniových rokov Dj Premier-a (dokonca aj s shout out-om a zoscratchovanými cutmi). V neposlednom rade sa na albume po jednom tracku vyskitli Český DJ Wich a Slovenský Hajtkovič spolu s Igorom Kmeťom ktorý sa vyskitol na viacerých kúskoch. Album bol nahratý v Kmeťovom štúdiu v Petržalke a partnera na mikrofóne mu robí iba spolukapelník Ego a speváčka Tina.
Ale teraz už k jednotlivým stopám na albume vresp. tým najzaujímavejším.
Mňa osobne najviac s celého albumu zaujala stopa číslo 3 a to “Musíš Mať Nádej“. Na celom albume sa striedajú ťažko syntetizátorové podklady s citeľným vplyvom dirty southu, aj keď tejto charakteristike sa ciťeľne prejú masívne kopáky, ktoré doslovne trasú zemou/autom a zdvojené clapy. Druhou kategóriou sú beaty kombinované samplingom klasík, a jazzových gitarových loopov s rôznym syntetizátorovým aranžmá, ktoré nie až tak bije do očí ako v predošlom prípade . “Musíš Mať Nádej“ je trekom z tej hranej časti podkladov, s uvedomelým textom zameraným na motiváciu mladých ľudí a podporovanie snívania, Tina na refréne dala skvelo aj keď slovo “optika“ vyznieva dosť krkolomne, a celý message tracku je trošku naivný, každopádne ide jednoznačne o highlight albumu s ktorým sa môžem 100%tne stotožniť. Citát od Muhamada Aliho “Nemožné neni“ Rytmus u mňa osobne určite “Zabil“.
Daľší track s môjho pohľadu ako svetlý bod je určite “Šalalaj“ s Egom, s na moje veľké prekvapenie, samplovaným Biggiem (Notorious B.I.G pozn.blg) na začiatku, vtipným textom, kombinovaný s zmysluplnou výpoveďou toho aký je život krásny keď sa splní sen, na ktorom sa pracuje. Samozrejme treba zobrať do úvahy Mad Skill-ov geniálny minimalisticko-syntetizátorový southový podklad na štýl “Relax and Take Notes“ tiež so samplovaným Biggiem od Memphisského dua 8ball&MJG (podoba je až do očí bijúca ale stále je tento track nádychom čerstvého vzduchu na skapatej slovenskej scéne a hodnotím kreatívny prístup a voľbu producentov viac ako pozitývne).
V neposlednom rade nesmiem nespomenúť tracky ako “Verejný Nepriateľ“ kde Rytmus komentuje opäť už dosť obohratú, ale zato stále relevantnútému pre azda všetkých raperov na scéne a to cenzúru, skazenosť spoločnosti, a stále prítomnú kritiku na “hrešenie“, pričom Patrik zabrdol aj do tém ako závisť a priam až sociálne tématiky ako stav doby a ľudí čo v nej žijú.
Posledné dva vypichnuté tracky, aby som Vás už úplne neuspal, budú určite “Kráľ“ a “Všetko Má Svoj Koniec“. Hlavne pri prvom eponymnom tracku som zostal zaskočený tématikou Boha, náboženstva a všeobecne viery ľudí. Táto skladba je azda lyricky najlepšia na celom albume. Druhý menovaný track je vpodstate Egovým a Rytmusovým zhodnotením ich doterajšej kariéry a vzostupu, text opäť na úrovni s obidvoch strán doplnený príjemným refrénom od Tiny (od koho iného pravdupovediac).
Aby som iba nevynášal do nebies tento album, tak by som chcel zasvietiť reflektor aj na tie tienisté stránky CDčka akými sú sing-songy “Nigdy Sa Nezavďačíš“, pri ktorom som sa sice naozaj úprimne zasmial ale ani Wich-ov, podľa mňa odfláknutý, beat ani Rytmusova reciklovaná sloha z “100percent 2“ ma neoslovila tak isto ako emóciami nabitý “Listo Otcovi“ ktorý mňa síce neoslovil, ale nato tam ten track ani nebol. “Zlatokopky“ s perfektným nápadom, ale mizerným spracovaním a tak isto trošička prevarený bubnový sample v tracku “Sága Pokračuje“ tvoria síce vysoko chytľavý, ale šedý stred albumu, každopádne nejde o “fasr forward“ tracky, práve naopak.
Osobitné riadky venujem ale skladbe “Jediný“ kde si Rytmus obhájil svoje postavenie na scéne tým, že zase posunul latku o svetelný kilometer dalej, už spomínanou cutovanou bombou od NY pioniera, a polovičky Gangstarr Preema.
Na záver iba pár výstižných slov a to len tolkoto : tento album nieje na jedno počutie, treba ho dostať pod kožu a vtedy si ho zamilujete, Rytmus posunul opäť hranicu hudobného nemožného nielen v hraniciach jeho žánru, ale aj vo všeobecnosti preto mu za to prináleží hold, rešpekt a úcta.
8,5-9/10
Holla!
-oprava, Wich ma 2 produkcie (prehliadnutie na cover-y), a Tomi Popovič je správne meno, my bad.
