A to ide o techniku samplovania (anglicky sampling), ktorá je najviac využívaná v Hip-Hope/R´n´B ale v momentálnej dobe aj v elektronických štýloch ako drum´n´bass alebo techno ale aj v bežnom rádiovom pope a momentálne aj v rocku a jeho podžánroch (nehovoriac o nu-jezze alebo moderných modifikáciách blues alebo asi každého možného žánru čo si spomeniete okrem ľudoviek).
Sample je v podstate časť alebo sekvencia zo skladby jedného interpreta, môže ísť o viac sekundovú sekvenciu, tón alebo iba buchnutie bubna alebo perkusie. Sampling s toho logicky je tvorba hudby pomocou týchto kompozičných prvkov či už naslučkované v pôvodnom znení (Reggie Noble, Dr Dre), reorganizované (Dj Premier), zrýchlené, poprípade spomalené (Just Blaze) alebo iba zakomponované ako zvuk inštrumentu (Public Enemy). Tak isto poznáme vokálny sampling, kde ide o zrýchlenie alebo modulované vokály vytvárajúce vo finálnej podobe melódiu. Sample tak isto môžu byť použité v nu-metale ako pomôcka pre Dja na scratchovanie alebo ako cuty (cut-seknutie, výsek – v tejto terminologií použité ako časť s nahrávky /či už čisto vokálna alebo celkovo aj s aranžmánom/ na vytvorenie refrénu alebo akéhokoľvek iného efektu scratchovaním a sekaním tohto samplu).
V podstate ide o mozaiku zvukov iných skupín alebo interpretov využité na tvorivú tvorbu nového produktu (niektoré sample by ste ako finálny produkt nespoznali čiže diskusia o kreativite je irelevantná).
Historicky sa “samplovať“ začalo koncom 70tych-začiatkom 80tych rokov kedy DJ Kool Herc, ktorý začal slučkovať sekvencie bicích ako podklad na parties v New Yorksom Bronxe. Neskôr sa táto technika s obyčajného slučkovania zdokonalila na jeden s najviac kreatívnych spôsobov tvorenia hudby (jeden producent povedal raz o samplovaní, že sa cíti ako keby mal o svojej kapele každého s hudobníkov, ktorých prácu sampluje).
Táto technika sa ale dostala do konfliktu so zákonom koncom 80tych a začiatkom 90tych rokov keď si umelci, ktorý boli samplovaní všimli, že nevideli s ich práce ani korunu a začalo sa obdobie právnej hluchoty o samplovaní, keďže sa zákony v Amerike s ničím podobným ešte nestretli. Sankcie boli udelené a exemplárne potrestaní umelci ako napríklad Biz Markie na to aj patrične doplatili.
V dnešnej dobe už sa samplovania dajú ošetriť rokovaniami s pôvodnými umelcami (za patričné ceny, pričom paradoxom je to, že prerobenie skladby v tom duchu ako bola zložená a otextovaná často krát vychádza na menšie peniaze ako schválenie použitia samplu /sample clearence/). Týmto sa ale bráni absolútnej kreativite a žánroví veteráni tvrdia, že to už nie je to čo to bývalo (absolútny obraz toho ako má samplovanie vyzerať môžeme vidieť na prvom albume Public Enemy alebo na albume 3 Feet High And Rising od skupiny De La Soul). Veľa umelcov nesúhlasí s použitím ich práce, aj keby išlo iba o pár sekundovú sekvenciu, kvôli tomu, že keď napríklad spraví bluesový spevák baladu o láske a niekto s nej urobí baladu o heroíne, aj keď tak, že v nej nenechá kameň na kameni.
Každopádne zostáva otázne či je sampling iba kopírovanie, nekreatívne znevažovanie práce vážnych umelcov alebo dokonca barbarstvo s hudbou nič nemajúce spoločné, alebo kreatívna, inovatývna a novátorská forma hudobnej produkcie?
To každý posúdi sám, aj keď je mi jasné, že aj keď je hudba od Premiéra akákoľvek komplikovaná a dokonalá tak sa nikdy nevyrovná Mozartovej synfónií ale tak isto sa jej nevyrovná ani akákoľvek Lady GaGa alebo Desmod čo ma každodenne iritujú s rádia.
Tantiémy by pôvodným umelcom mali byť vyplatené, ale iba ak je použitá napríklad sekvencia dlhšia ako 5 sekúnd v pôvodnom tempe (+-), to je môj názor, keďže ako je asi cítiť, som skôr pro-sample a som zástancom toho, že táto forma hudobnej produkcie je určite hodná slova umenie (tak isto ako mozaika vo výtvarnom umení alebo fotografická koláž) .
Na koniec spomeniem iba ďalšie prirovnanie – Je jednoduchšie situáciu odfotiť ako ju namaľovať celú štetcom.
Holla!
