Hovorí sa o generácií našich rodičov, že bola stratená, na pokraji totality a v podstate v porovnaní s bývalým režimom absolútnej voľnosti a revolúcie. Opak je ale pravdou, a ja osobne si myslím, že naša generácia je práve tou stratenou a tou, ktorá najviac pocíti dopad samostatnosti a riešenia si vlastních problémov. Nevieme čo bola totalita, a nemáme ani len zakorenené o čom bolo to, že sa nič nesmelo a, že sloboda prejavu bola cudzým slovom. Nevážime si slobodu, materiálne veci ani to čo do nás naši rodičia investujú, či už v podobe peňazí, energie, vzdelania alebo nádejí na to, že raz im to všetko vrátime. Lenže pravdou je, že jediné čo nás zaujíma je kam pôjdeme v piatok žiť, chlastať a zabávať sa, za víkend minieme viacej peňazí ako naši rodičia na ich zábavu, kupujeme si drahé alkoholy, ktoré si naši rodičia nemôžu dovoliť pomaly ani na oslavu alebo výročie a rozbiť 50 eur za večer nás ani neudiví. Rozmýšľame už teraz či si na 18tk kúpime mercedes alebo bavorák pričom rodičia jadzia na oktávií a vôbec nás toto všetko netrápi. Sme zmagorení lifestylom s MTV a internetu, snažíme sa podobať našim idolom kupujeme si drahé šaty a netrápi nás, že keby sme si na toto všetko mali zarobiť sami tak sme neschopný normálnej existencie. Každý rieši akú prácu bude mať, koľko peňazí bude zarábať a ako sa bude mať dobre, čo je viac fikcia ako realita pričom naše známky sú ďaleko pod priemerom dnešných právnikov a ekonómov. Školu berieme ako nutné zlo, pričom v Afrike nieje ani základné vzdelanie samozrejmosťou. Samozrejme ja som rovnaký, na matike rovnicu nevypočítam ale ako náhle sa ide skladať na fľašu tak presne viem vyrátať aj rovnicu o 3ch neznámych s premennou bez mihnutia oka. Som rovnaký, v škole si to akurát tak odsedím aj to s jedným sluchátkom MP3jky v uchu a v polospánku, pričom mi za školu platia a mal by som byť za to vďačný. Naše vzory sú glorifikovaní drogoví dílery a bývalí trestanci, alebo sfetované rockové hviezdy čo polku svojho života strávili v permanentnom delíriu alebo extáze po dvoch liečeniach v ústave pre drogové závislosti. Rodina, naša vlastná, je buď následkom náhody alebo premyslenia v 35tke kedy to už pomaly začína byť nebezpečné a vôbec nás netrápi, že utrácame pričom je celosvetová kríza a všetko krachuje. Polka slovenska nemá čo do huby, lebo je zo dňa na deň nezamestnaná a mi r zbijeme 15-20 euro za večer bez pohnutia brvy. Je to smutné, hlavne to, že keď budeme nútení sa starať sami o seba, bez akejkoľvek podpory od rodičov, alebo veľmi malej, tak dostane trištvrtina z nás od života facku a prvý rok bude pri tomto životnom štýle žiť na špagetách, rožkoch s bambínom a konzumnej vodke s kolou s Lídlu. Najhoršie je to, že vpodstate za to ani nemôžeme. Sme naučení na istí životný štandard, naši boli naučení tiež ale ako vreckové mali 100 kčš na mesiac a štartovný plat 1000 kčs, čiže do života nastupovali s menším očakávaním. Ich idoli nosili presne také isté štrikované svetri ako oni sami a nie “diamanty na ruke za 12 tysíc“ a pozlátené zuby so slnečnými okuliarmi za 20 000. Bezpochyby to máme ťažké, ale mali by sme byť väčšími realistami a riešiť svoj život s väčšou obozretnosťou, nohami pevne na zemy aj cez nátlak spoločnosti.
To je pre dnešok všetko, dobrú noc.
Holla!
