Dnes by som chcel vyjadriť v tomto článku niečo úplne iné ako doteraz nechcem aby tento článok bol iba suchou kritikou alebo komentárom na aktuálne alebo staré záležitosti, lebo o tom by to asi nemalo byť. Bez komentára, tak nie, chcel by som aby to bolo trochu viac o človeku čo píše a vyjadruje sa a nie iba o faktoch alebo udalostiach. Snažil som sa to tak robiť doteraz, ale mám pocit že som v tejto oblasti zlyhal a tak ako aj v osobnom živote som samého seba a môj vlastný názor prezentoval iba povrchne. Šaty, gestikulácia alebo samoúčelné písanie iba aby som písal alebo mal čo odovzdať človeku ,čo ma od prvého pohľadu zaškatuľkuje a bude mu jedno kto som alebo čo som na katedre žurnalistiky. Chcelo by to väčší rozmer, hĺbku alebo proste niečo, čo rozdeľuje priemer od ostatku. Samozrejme 17 ročný človek čo píše blog o politike a kultúre nemôže byť priemer, ale aj tak.
Shawn Carter povedal, že keď sa robí nejaká forma umenia nasilu, nech sa radšej nerobí, a to isté platí aj o tom čo si autor sám myslí o výsledku. Ja som chcel tento blog venovať ľuďom v mojom veku. Ľudom, ktorý nečítajú noviny, keď idú v televízií správy sú pravdepodobne niekde vonku a akákoľvek mainstreamová propagácia kultúry, ktorú reprezentujú je buď zavrhnutá alebo vôbec nieje.
Ja osobne som frustrovaný z všetkého čo sa okolo mňa deje. Som frustrovaný s mojej generácie, ktorá glorifikuje povrchnosť a absolútne stráca vlastnú tvár. Práve to, mať svoju tvár a profilovať sa v mladosti bolo vždy vlastné pre každú mladú generáciu či už našich rodičov alebo hocikoho iného. Teraz je to práve naopak. Mladí ľudia strácajú svoju tvár, vytrácajú sa v mase priemernosti a tí, čo tú tvár majú a prezentujú ju navonok sú majoritou odsudzovaní a považovaní za alternatívu hlavnému prúdu šedej masy oslavujúcej vyfabrikovanú hudbu, priblblé seriáli o povrchnosti a v podstate o ničom a absolútnu absenciu vkusu pri všetkom od oblečenia až po rádoby celebrity, považované za niečo čo nie sú.
Rádiá, televízia a v podstate asi každé médium tento trend podporuje, práve preto že majorita diktuje to čo sa v rádiu hrá a akú umeleckú tvorbu vysiela televízia. Miesta pre veci akokoľvek iné a žánrovú rozmanitosť vôbec ubúda a človek, čo sa bude chcieť vyprofilovať do niečoho s čoho bude celý život čerpať a čo ho ovplyvní tak ako nič iné na svete sa bude musieť zaradiť do šedej masy niečoho čo postráda vkus, kvalitu a akúkoľvek umeleckú hodnotu.
Frustruje ma to, že umelci ktorí tvoria kvalitnú hudbu musia byť vyhľadávaní a tí, za ktorými stojí tým analitikov a prieskumníkov toho čo sa ľudom páči čím sa fabrikujú rýchlokvasné hviezdy ušité na mieru dnešnej spoločnosti, ktorá ma tak hrozne frustruje.
V tomto meste si niekedy pripadám ako mimozemšťan a keď sa snažím “ľuďom“ povedať o čo tu vlastne ide, nechápajúc pozerajú a myslia si, že ja som ten čudný aj keď je to práve naopak.
Neznášam to.
Holla!