Dalej by som po stručnom úvode chcel pokračovať tým čo od tohto vydobytku modernej doby (blogu pre tych čo trpia menším štádiom insomnie a už im to tak nemyslí, nebojte sa myslím aj na Vás) vlastne očakávam. Mám ešte len 17 rokou a preto voľba povolania (vresp. vysokej školy) začína byť v mojom štádiu života pomaly na mieste. Považujem samého seba za relatývne naivného idealistu s nehasnúcim pocitom zmeniť svet takže prvá voľba povolania/školy bolo samozrejme politické zameranie vresp. medzynárodné vstahy/politika. Po krátkom zamyslení sa v jeden piatkový večer (vy viete asi ako to vyzeralo) som si ale uvedomil, že tak sa svet ani Slovensko ani vpodstate nič okrem výšky konta na Vašom účte zmeniť nedá, a takisto nepatrím do kategórie pätolízač/zadkový horolezec čiže táto možnost automaticky a v sekunde pre mna vypadáva.
Druhou možnostou ako zmeniť (ajkeď nepriamo) aké-také veci v tomto našom malom, irelevantnom štáte mi prišla práve žurnalistika (s minimálnou cenzúrou) čiže blogovanie. Ad1 je to predsa zadarmo, ad2 neobmedzená uzávierka, ad3 internet je morom otvorených príležitostí adXY až takýmtom tempom by som tu mohol sediet do 7:45 kedy mi zazvoní budík a odobral by som sa do školy. Žurnalistika vo všeobecnosti ovplyvnuje verejnú mienku obyvatelstva, čo môže, či už minimálne alebo vo väčšej miere ovplyvnit to, ako sa ludia následne rozhodnú kto ich bude v búde vedľa hradu reprezentovať. Možno je to idealistická myšlienka, ale mládež bez ideálou je ako pivo bez peny.
Tento blog by som chcel upriamiť na každodenný život s pohľadu človeka mojej generácie na politiku, kultúru, a všeobecne všetko čo sa okolo nás deje, lebo si myslím že práve moja generácia je nevypočutá a nedocenená.
Touto správou som sa snažil trošku Vám, mojim (potencionálnym) čitatelom priblížiť očo mi vlastne ide, ukončujem ho preto, aspon premna, skvelým a všeobecne platným citátom pre Vás všetkých :
"Don´t let Your emotions overcome Your Inteligence"
-Clifford Harris a.k.a T.I
Holla!
