a nemôžem si pomôcť že to tu mám až priveľmi rád. Je to vzduchom, pomalovanymi budovami letnymi podvečermi na Slavíne končiacimi vo večernom centre, poobediami v parku alebo cakaniami na taxik alebo nočák z bytov alebo podnikov keď už je príhodnejšie povedať v skorých ranných hodinách ako v noci. Práve týchto pár vecí my dovoľuje zabúdať a prehliadať največšiu chybu, s ktorou sa stotožniť nedokážem. Toto mesto, Bratislava, zabudlo snívať. Je tak príšerne realistické, že aj keď ho poznám s výnimkami ako vlastnú dlaň, tak sa tu niekedy cítim stratený a sám medzi pol miliónom ľudí. Bratislavčania totiž už dopredu skrátka vedia.
Vedia ako sa v budúcnosti budú mať. Vedia aké auto alebo motorku si kúpia. Vedia kam pôjdu na Vysokú a su s tým absolútne stotožnení a zmierení. Nesnívajú. Vedia. Toto mesto zo mňa urobilo podobného realistu proti svojej vôli, aj keď nie až do takej miery ako z ľudí okolo. Snívam o tom, že sa raz dostanem do Los Angels kde stále ľudia snívajú. Snívvam o tom, že raz budem v takej pozícií, že si nechám potetovať celý krk, alebo, že budem mať dievča, kotré tak dlho a strašne chcem. Mezonet na Bratislavou a veľký šuter na malíčku. Sú to sny, kotré ma na jednej strane do istej miery motivujú, ale na druhej vrhajú do konfliktu s dobou a do relatívnej depresie práve preto, že s nich toto mesto urobilo nedosiahnuteľné svojim cynizmom a prehným realizmom. Fakt je to na nič, a tým nič myslím nepublikovateľnú zbierku expresívnych slov.
Maturanti proste vedia, že zmaturujú a policajti vedia, že za noc zarobia viac ako slišne pracujúci človek za pracovnú dobu.
Kinematografia, hudba a kultura z 90tych a týchto rokov budujú skresane realistické príbehy bratislavskej mládeže, ktorú na konci dňa čaká iba trpké sklamanie vo forme priemernosti akou je Bratislava sama. Priemerná. Dávajúca to na javo davom priemerných, čo zatracujú tých čo s davou vyčnievajú. Mainstream je síce spolutvorcom alternatívy, ktorej významom je tvoriť a formovať opozíciu tomu, čo sa páči priemrnej vaäčšine a davom, ale nezatracuje a neneguje všetko čo má alternatívnu nálepku. Idealizmus zomrel v tomto meste, ale bezsenná Bratislava by bez snou a ideálov nestála. Je postavená na snoch víziách mladých ľudí. Čo sa to stalo? Povie mi niekto?
Holla!
