. .a to, že na nás stále niečo dohliada až v pomaly neúnosnej miere. Samozrejme absolútny liberalizmus nieje možný, a ľudia potrebujú akúsi autoritu, čo im určí presné hranice, či už benevolentnejšie alebo striktnejšie. V poslednej dobe mi ale príde, že to presiahlo mieru. Za moje obdobie od kedy som začal ako tak samostatne existovať a behať po vonku sa stalo, že ma legitimovala a prehľadávala polícia tejto úžasnej republiky viac krát ako sa dá narátať na prstoch na jednej ruke a to všetko iba na základe toho, že mám možno o jedno číslo väčšiu mikinu a širšie nohavice. Keď idem po meste tak všade nad seba kam sa pozriem vidím oko 360 stupňovej kamery ako ma sleduje všade kam prídem, a to že sa bežne počujem v telefóne a pred tým ako mi niekto zdvihne počujem pípnutie je už viac ako zvykom.
Spočiatku som nechcel veriť tomu, že naše súkromie je strážené a monitorované viac ako by možno bolo dobré, ale za posledné roky sa mi z prístupu tohto štátu zviera žalúdok. Strach mladých ľudí s polície, kvôli nespočetným incidentom bezdôvodnej policajnej brutality a presahovania právomocí pri raziách, náhodných kontrolách alebo v celách predbežného zadržania je nanajvíš odôvodnený a opodstatnený skúsenosťami komunity. To že som 24/7 kontrolovaný kamerami či už na ulici, v škole alebo pracoviskách je nepríjemné a obmedzujúce. Ľudia už skoro vôbec nebudú mať právo na vlastné súkromie z, na Slovensku zatiaľ nie príliš opodstatnenej, paranoje štátu a akéhosi svetového trendu alá Veľký Brat pričom je táto situácia alarmujúca a ja osobne si myslím, že by sa s ňou malo niečo robiť. Za chvíľu môžeme čakať zákony ako vo Veľkej Británií kde človek nemôže do verejného uzatvoreného priestranstva, typu banka alebo krčma, vstúpiť a zotrvať so šatkou, šálom alebo čiapkou kvôli následovnému identifikovaniu osôb v prípade akéhosi incidentu.
Na Slovensku kde sa ľudia skoro boja protestovať vo väčšom počte, ak nejde o akýsi absurdný vlastenecko-nacistický pochod za osobnosti spojené s cez vojnovou deportáciou alebo extrémnym vlastenectvom, nie sú takéto opatrenia nevyhnutné. Fakt, že , aj keď použijem prisilné a prehnané slovo, sa náš štát stáva takmer policajným štátom, kde vidím pomaly viac policajných škodoviek ako normálnych áut je znepokojujúci a bijúci na poplach aby sa s tým niečo začalo robiť (ešte keď zoberieme do úvahy, že naše súdnictvo je disfunkčné a absolútne neefektívne). Praktiky polície hraničiace s tými v minulom režime sú absolútne prehliadané a príslušné orgány nad nimi privierajú oči, aj keď priame dôkazy o nich boli zverejnené v médiách či už ako videá, fotky alebo výpovede obetí a svedkov. Kriminalita tu nie je taká aby boli podobné praktiky, opatrenia a celkovo kroky podniknuté.
Tak isto mám pocit, že po celom svete začína prekvitať nový trend toho, že aj sloboda prejavu a umelecká sloboda má svoje veľmi prísne určené hranice, ktoré sú čoraz užšie a užšie. Počnúc Ficovím jednaním so slovenskými novinármi a tlačou, častovaním ich rôznymi nadávkami a urážkami (týmto pozdravujem istý nemenovaný denník, ktorý vôbec nieje ovplyvnený SMER-om a ponuka nám iba tie najplnohodnotnejšie a PRAVDivé informácie o tom aká je vláda super a robí iba zaručene dobré rozhodnutia), pokračujúc tým, že prezidenti sú zároveň aj mediálnimy magnátmi končiac najnovším fiaskom amerického kanálu Comedy Central keď "vypípala" asi 3-5 minút trvajúci monológ (pričom nešlo o nadávky a neprípustné slová), každé použitie slova "Mohammed" a so strachu pred odozvou z moslimskej strany zobrazenie ich proroka prekryli veľkým nápisom "CENSORED". Táto postava sa už raz v South Parku objavila a nebolo s toho ani s pätiny také haló ako napríklad v podobnom prípade v Dánsku pred rokmi (s tým rozdielom, že Dánske zobrazenie moslimského proroka bolo urážlivé a hanlvé, pričom to v South Park-u nie).
S tohto celého vyplýva iba to, že by sa mali hlavy štátov a hlavne toho nášho, zamyslieť či takéto a podobné šikanovnanie a zavádzanie občanov je na správnom mieste.
Otázkou jedine ostáva či akcia zostane bez reakcie. . .
Holla!
