. . Tento zákon ,ako všetci vieme, je v základe o tom, že SNS chce vzbudiť vlastenectvo u školou povinných ľudí, ale aj stredoškolákov a všeobecne asi u každého vlastenectvo, ktoré podľa nich chýba. Gro tohoto zákona spošíva v tom, že sa nariaduje púšťanie slovenskej hymny cez rozhlas v školách a vo všetkých verejnopráchnych inšttúciách ako je napríklad rozhlas alebo televízia a tak isto využitie štátnych zdrojov na nákup vlajok, podobizní prezidenta, trikolór a podobných momentálne nezmyselných záležitostí, vzhľadom na to, že Slovensko čelí kríze a tieto zdroje by sa mohli využiť omnoho efektývnejšie v iných odvetviach. Tento zákon nie je sankcovaný, čiže za jeho neplnenie, napríklad žiakmi (spev), nebudete potrestaní, lebo keby bol sankcovaný, tak si už naozaj budem pripadať ako v až príliš reálnej replike mesta Kocúrkovo.
Všetci dobre vieme, že to či je niekto vlastenec je na jeho osobnom uvážení a presvedčení. Zato, že žijem v štáte, ktorý je prevažne katolícky sa tak isto nebudem musieť každý deň o 7:30 modliť alebo nebudem mať povinné prvé sváté príjmanie. Je to otázkou môjho svetonázoru, či už náboženstvo, vlastenectvo, politické presvedčenie alebo aký kanál budem večer pozerať v televízií, je to ukotvené v mojich ľudských a občianskych právach na slobodu mať svoj vlastný svätonázor, s čím sa tento zákon, aj keď iba veľmi krajne, prieči. Necviem, či sme sa už natoľko priblížili k tomu, proti čomu sme bojovali (no nie ja samozrejme, ešte som nebol ani na svete) v roku ´89. Tento zákon pre mňa jednoznačne znamená, krok úplne opačným smerom akým by sa moderný štát mal uberať.
Ako bolo v dnešnom vydaní diskusnej relácie so Štefanom Hríbom povedané, s extrému sa stáva mainstream, a s tým aj súhlasím. Zákony ako tento iba pripravuje pôdu tým, čo si pod pojmom vlastenectvo predstavujú rasizmus, neo-nacizmu, rasovú, ideologickú alebo kulturálnu neznášanlivosť, radikálne riešenie rómskej a maďarskej otázky a nie národnú hrdosť. Veď vlastenectvo by malo byť na Slovensku potencované našim večným národným bojom proti útlaku krajiny, ktorá nám v tej dobe vládla a konečným dosiahnutím toho za čo sme bojovali. To, že sa s malej irelevantnej krajiny stal rovnocenný partner pre váčšie krajiny a to že sme dosiahli úspechy na celosvetovej úrovni pre mňa znamená, že môžem byť na Slovensko hrdý, ale to, že sa mi niekto snaží diktovať či mám alebo nemám byť vlastencom , pričom sa iba prizerám (zatial nemám volebné právo) na to ako banda v zložení extrémista, komunista a zlodej kazia to, čo sa tak dlho budovalo a to, že práve največší podporovateľ tohoto zákona o tom, ako byť hrdý na Slovensko chodí ožratý do parlamentu, uráža a diskredituje Slovensko an diplomatickej úrovni a nazýva nás, študentov, feťákmi ktorí ho nezaujímajú mi pripadá jako lacná fraška a mrhanie peniazmi daňových poplatníkov na hlúposti, ktoré vôvec niesú momentálne podstatné a ani rentabilné pre Slovenko jako také.
Je až žalostné, keď sa pozerám na pani slovenčinárku Belousovovú (už len to, že zomňa chce niekto urobiť vlastenca proti mojej vôli s takým menom je samo o sebe smiešne) ako robí práve všetko iné ako propaguje vlastenectvo spolu s jej kolegami. V Amerike sice má každý národnú vlajku pred
domom, ale to je dlhodobý proces, ktorý sa nedá docieliť tým, že sa proti vôli bude každý pondelok o 8:00 spievať národná hymna. Mladšie deťi s toho budú mať akurát srandu, lebo vôbec nechápu o čo ide, pubertiaci to nebudú spievať iba s princípu odmietania autorít a rebélie, a my starší to buď od ignorujeme alebo budeme spievať, lebo už máme vytvorený svetonázor a vieme a vlastencami sme alebo niesme bez ohľadu na to, či je o tom zákon alebo nie, nakoniec je ešte jedna skupina zmätených mladíkov v o číšlo na šírku väčších bundách, čo hymnu privítajú zo zdvihnutou pravicou.
Teraz už iba nasleduje otázka, či sme my, slovenská mládež, ochotná nechať si diktovať čo máme robiť od človeka čo nás nazýva „feťákmi“, chce chodiť „do tankoch na Budapešť“ a močí s balkónov pohostinstiev. Je taký člověk vôbec oprávnený vytvárať zákony a reprezentovať nás na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni? Je tento jemne násilný prístup pre dobro veci, alebo skôr na škodu?
Posúdiť to musí každý sám, ale za seba Vám poviem, že keby bolo nespievanie štátnej hymny pokutované, tak by som bez problémov tú pokutu zaplatil, hoci aj každý pondelok.
Holla!!
edit: za pravopis sa ospravedlnujem, ale clanok bol pisany na pocitaci kde je automaticka korekcia na cesky pravopis, cize mi to tam prehadzovalo slova typu : jako a tak, níeje to moja chyba, za pochopenie dakujem :)
