Slovami H2O " I have a confession 2 make.." ÁNO SOM FAJČIAR! Je to dosť smutné ale neustáli tlak kolektívu a viac ako primeraným stresom z školských inštitútou mi to nedá neza páliť si ked niekam idem pešo, ked je v noci največie Bratislauské veľkomestské ticho, alebo keď sedím v podniku pri shote niečoho dobrého. O tomto práve chcem hovoriť, tabak nieje marihuana ani heroín ani nič iné. Áno je návikový, to všetci vieme ale aj napriek tomu že je to tak (aj napriek tomu, že Nikotín je jedna s hlavních zložiek jedu na potkany) je na Slovensku plne legálny a dostupný (takmer všetkým) vekovým kategóriám od 13-XY (áno 13, nalejme si poháru čistého absinthu tety v trafikách). Preto nechápem prečo štát stále a stále diskriminuje fajčiarou, pod rúškom boja za diskrimináciu nefajčiarou. Áno tak isto viem, že každá minca má dve strany, ale ja osobne som ešte nikde nečítal stranu a názor plnohodnotného fajčiara (20ks denne).
Na slovensku je 37% fajčiarou čo je dosť veľké číslo. Musíme pripustiť, že nefajčiarou alebo bývalích fajčiarou je viac, ale my nefajčiari vieme (toto je informácia s vlastných skúseností, zaokrúhlené percento je s internetového zdroja) že kolónka "príležitostný fajčiar" by mala byť v prieskumoch zaradená. S vlastnej skúsenosti viem , že práve týto takzv. príležitostní fajčiari tvoria prinajmenšom veľké percento populácie. Sú to ľudia, tá šedá plocha v grafe ktorú nemožno zaradit, ktorý fajčia iba ked si vypiju´ú, ked sú v strese alebo v depresií. Ludia ,ktorí nemajú vypestovaný zlozvik ale pri určitích príležitostiach si zapália. Aj týto ludia trpia diskrimináciou hlavne v miestach kde vykonávajú veľkú čast týchto "príležitostí" a to sú bary, podniky, diskotéky, cocktailbary atď atď. Práve na týchto miestach kde sa bojuje o úplný zákaz fajčenia (momentálny stav je taký, že sa fajčit nemôže iba tam kde sa podávajú jedlá, avšak niektoré podniky odmietli vytvoriť nefajčiarske miestnosti čím si odbúrali značnú čast fajčiarskej aj "príležitostnej" klienteli). Pritom si to povedzme narovinu tehotné ženy, ludia zo značným zdravotným poškodením alebo malé deti nemajú čo na diskotékach alebo nočních podnikoch robit, čiže zákaz je absolútne bezpredmetný (áno aj v nočných baroch sa niekedy varí priklad Bratislavské Primi).
Týmto som chcel povedať že, áno aj nefajčiari sa môžu cítit diskriminovaný, ale netreba sa na túto otázku pozerať a hľadať na nu riešenia iba jednostranne, kompromis je adekvátne a ideálne riešenie fajčiarskeho problému.
Daľšia vec čo mi ohladom fajčenia a cigariet leží na srdci je neustále zdražovanie tabakových výrobkou. Mám stále ten pocit, že fajčiari, doplácajú stále, viac a viac na darmožráčou, nezamestnaných a iné pofidérne individuá, ktorím naša vláda rozšafne rozdáva peniaze na sociálne dávky, vyššie dôchodky ale aj ubytovne a rôzne pseudocharitatývne domy, či dokonca celé sídliská. Viem zvyšovať dane je nutné ale zakaždým si to odnesú tie najlahšie terče a to ludia, ktorí produkto budú kupovať aj ked bude stáť akokoľvek viac. Paradoxom pritom je, že pomaly jediních ludí čo vidíme na uliciach fajčiť sú tí, ktoríí v tých ubytovniach bývajú, ludia čo im vzedlanie platí štát, bezdomouci a už hore uvedené pofidérne indivíduá. .
To je na dnes všetko. . ešte citát (trošku odveci ale páči sa mi)
Weed is for me another way to say "Hi(gh)!"
-Method Man
Holla!
