. . . Ide o to, že všetci moji spolužiaci, ktorí si vybrali tému v znení „komíny sú dosť vysoké, ale je na horách ešte stále čerstvý vzduch . .“ písali hipísacke eseje o tom ako treba prírodu chrániť, zatvárať fabriky znižovať povolené množstvo emisií a neviem čo všetko, pri čom si nikto s nich neuvedomil konsekvencie a výsledky toho o čom písali.
Áno, proti ničeniu prostredia, ozónovým dieram a zničeným podzemným vodám treba bojovať ale za akú cenu? Za cenu toho, že sa zavrie továreň a 300 ľudí príde o prácu, ich rodiny prídu o dosť veľkú časť rodinného rozpočtu, štát príde o peniaze na podpory a za dane a tým sa spôsobí oveľa väčšia katastrofa ako pár stotín percenta emisií vo vzduchu, ktoré sa aj tak pri expanzií momentálnej stavby fabrík na Slovensku nahradí do pár rokov?
Stojí za to prísť o veľkú štátnu zákazku, milióny eur od spoločnosti čo chce do nás investovať a dať našim ľudom v problémových regiónoch prácu? To všetko kvôli niečomu, za čo bojovanie samotný výsledok oddiali azda o pár desaťročí?
Podľa mňa nie! Samozrejme netreba na túto problematiku absolútne kašľať a nastoliť emisnú anarchiu ale myslím si, že tí, čo by sa o to mali starať sa na to vôbec na Slovensku nepozerajú triezvo a s rozhľadom.
Zoberme si turistický priemysel, v susednom Rakúsku majú v každom menšom Alpskom mestečku aspoň dva vleky a aké také lyžiarske stredisko, odhliadnúc od tých so stovkami kilometrov zjazdoviek a vybudovanej techniky. V každej ceste takej lanovky stoja stromy, alebo vo výškach kde už stromy nerastú celkový vysokohorský ekosystém, čo znamená zásah do prírody, kácanie lesov a podstupovanie ostatných nevyhnutných krokov. Chcel by som hlavne zvýrazniť fakt, že v rakúskom parlamente ma dosť veľké zastúpenie práve ekologicky ladená Strana Zelených.
Naopak na Slovensku, máme dokopy možno 80 vlekov, pričom sa často ako príčina nestavať ich a neprofitovať s toho čo nám na územie práve príroda nadelila, ničenie ekosystémov a iné enviromentálne argumenty, ktoré sú podľa mňa absolútne s cesty a mali by byť prehodnotené. V Rakúsku žiadny signifikantný ohrozený druh zatiaľ nevymrel, a stromy nasadili inam, čiže sa v podstate nič až také žilodrapné nestalo.
To, a ešte veľa iných príkladov by sa dalo nájsť na prehnaný prístup Slovenských aktivistov a „greenpísakov“ na Slovensku.
Znepokojuje ma to, lebo práve Vášho otca alebo rodinného príslušníka by mohli zajtra vyhodiť s práce práve za to, že, holt, továrne sú škodlivé a nemôžme si ďalej dovoliť ničiť našu prírodu.
Najviac ma na tom všetkom ale znepokojuje, že práve tí ľudia, ktorí vyhodia Vášho otca s práce, si potom oblečú kožuch s norky vyrobený presne v takej istej továrni, nasadnú do Bavoráku vytvárajúceho svojimi výparmi o iba o niečo menšie emisie ako tá továreň, a doma si zakúri v krbe na drevo a spraví si jedlo s nejakého zvieraťa, ktoré les tak zaryto ochraňuje.
Toto ja nevolám boj za dobrú vec, ale pokrytectvo prvého stupňa.
Preto by som Vás chcel iba poprosiť, aby sme sa prestali priväzovať ku kmeňom stromov a prestali brániť niečomu, čo aj tak nastane nie za 200 ale možno za 180 rokov (obrazne povedané). Aktivizmus v tomto prípade totižto vôbec nieje na mieste, ešte keď ide o aktivizmus takého radikálneho razenia ako to majú v obľube naši milí ochranári.
Holla!
