... Chcem hovoriť o hudbe, nedostupnej, alebo cenzurovanej, o umení, za ktoré sa ide sedieť a o diskotékach rozháňaných obuškami a vodnými delami.
V prvom rade tá hudba. Hip-hop, punk a ostatné žánre od mladých ľudí pre mladých ľudí nemožno počuť v značnej miere v rádiách a na pultoch masových predajní ich iba ťažko nájdete. Keď už, tak tieto žánre absolútne strácajú zmysel a myšlienku pre ktorú boli vyrábané ich zakladaťeľmi a rannými pokračovateľmi, inovátormi. Tieto paškvili považujúce sa za punk a hip hop (nie všetky ale drvivá väčšina), ktoré je v hypermarketoch a v obchodoch dostupných ľudom, čo chcú podporiť svojich obľúbených autorov už nie sú tým čo mali byť. Rytmus alebo Black Eyed Peace nieje tým čo vymyslel Dj Kool Herz, alebo o tom o čom rapovali Grandmaster Flash and The Furious 5 alebo The Juice Crew s zakladateľmi rapu ako žánru. Komerčný “so called“ punk nieje tým čo bývali Sex Pistols alebo Exploited. Podstivý fanúšik si nemá kde zohnať svoje obľúbené nahrávky tak aby umelca podporil (môže si ich stiahnuť s internetu ale tak sa umelcovi nedostane ani koruna). Čaro undergroundu je síce úžasná vec ale aj umelci musia s niečoho žiť a predávanie CDčiek s kufrov aut a na koncertoch sa nevyrovná masovému predaju. Samozrejme pre siete by to bolo nevýhodné, ale povedzte si sami či by si viac ľudí kúpilo “Zlatý výber ľudoviek Evy & Vaška“ ako Názov Stavby alebo akúkoľvek skupinu vystupujúcu v Randáli. Áno aj tieto skupiny majú svoje zastúpenie v sieťach ale v mizivom počte, na mizerných miestach a s temer žiadnym marketingom. Potom sú umelci nútený prechádzať do mäkších, rádiu prístupnejších, v značnej miere cenzurovaných a defacto úplne zmeneným alternatívam ich tvorby, čo sú pre ľudí, ktorý ich počúvali práve preto aký boli trpké sklamania.
Umenie ulice, alebo graffiti a street art je fenomén ako skoro žiaden iný s rodiny výtvarných umení. Položme si otázku, koľko asi 16 ročných umelcov čo maluje v základe farbami na autá by seriózna galéria vystavila. 0!
To, že v dnešnej dobe už aj takýto umelci dostávajú uznanie, nieje nič iné ako snaha spoločnosti profitovať s toho, čo inak s radosťou zakazuje a posiela za mreže. Komu už len vadí farebná maľba neakého nápisu alebo obrázku na 50 ročnej budove postavenej v totalitnom slohu, Áno, ide o poškodzovanie verejného/súkromného majetku ale je to až také závažné? Tiež musím podotknúť, že čarbanice na nových fasádach odsudzujem a myslím si, že to robí zlé meno a vrhá tieň na naozajstné umenie tohoto žánru, ale aby autor, ktorý má byť právom hrdý na svoje dielo musel zostávať v anonymite sa mi vonkoncom nepáči. Nemôžeme dávať dvojitý meter na podobné akty “vandalizmu“ ale aby sme to všetko hádzali do jedného vreca s tými horšími kúskami tiež nieje úplne v poriadku. Takisto niektoré dekadentné umelecké diela sú podľa mňa otrasné a nezatracuje sa kvôli tomu celé výtvarné umenie. Umenie je posudzované subjektívne a preto by ho nemali posudzovať sudcovia ale znalci.
Taktiež by som chcel hovoriť o potláčaní diskoték po otvoreným nebom, známim akoopen air techno partys. V našom okolí sa tieto diskotéky uskutočňujú u nás, v Čechách alebo aj v Poľsku, jedným slovom skoro všade. Nechcem znieť ako prílišný naivný liberál ale komu vadí partia mladých ľudí v lese, kde nikomu neprekážajú, púštajúcich si nahlas hudbu, ďaleko od ľudí, aby ich nerušili? Lesnej Zvery? Poľovníkom na postriežke?
Toto je jedna vec, a druhou je, že následne týchto mladých ľudí surovo zbiť neprimeranou silou a rozohnať ich vodnými delami nieje podľa mňa celkom košér. Tieto praktiky pripomínajúce mi komunistov sú neprimerané a myslím si, že za trochu hlasnej hudby a trochu trávy sa ľudia na Pohode, Hodokvase alebo kdekoľvek inde nemlátia a netýrajú. To, že tá trápna parcela lesa alebo poľa patrí neakej 70 ročnej starenke, čo do toho momentu ani nevie, že ho má je tiež nemenej absurdné.
Sme mladý, vy ste boli tiež. Ako sa inak máme vyjadriť keď nemáme prostriedky a vašu iniciatívu nám ich poskytnúť ?
Holla!
