Začnem troška z iného súdka – pekne od Adama a Jeremiáša. Návrat na Slovensko som mal šťastný, no aj strastiplný. Prvé dva týždne som sa v posteli prevaľoval a zaspával medzi štvrtou ráno a jedenástou pred obedom. Boli aj prášky na spanie, litre čaju na nervy, melatonin.. no nič nepomohlo tak, ako ubehnutie dvoch týždňov a pozvoľný reset. Veru.. dočkaj času ako hus noža.
Keď sa teraz vrátim, tak chcem zaspávať skôr. Preto chodím spávať medzi 6-9 večer a budím sa pravidelne o 3:30 – 4:00 ráno. Nie, že by sa mi veľmi chcelo, no ak sa po návrate dokážem zhybernovať ešte pred svitaním, tak to bude stáť za to :)
Čím sa dostávam k ďalšej milej téme – ako vyplniť čas čo som hore počas treskúcej noci.. Okrem telefonovania a písania si s domovinou, je tu skvelá vsuvka.. Práca! Meetingy mi skoro celý týždeň začínali okolo piatej s extrémom o pol štvrtej. Bo Európa a posun času. Vy ľudia z budúcnosti! Aspoň mi môžete vyveštiť, čo sa stane o 7 hodín.
Čo sa týka tempa v práci (rozprávam o lokalite kúsok od rieky, nie o činnosti), tak tam to odsýpa a je toho fakt že veľa, čo treba porobiť. Sem tam napríklad zastaviť sa a rozdýchať to.
JEDLO - Prešiel som na Keto. Ak neviete čo to je, tak jesť veľa tuku a nejesť sacharidy.. skoro žiadne (to sú cukry, múka, ryža, uhľohydráty, škroby, glukóza, nič!) v objeme vyššom ako 50g na deň (cca 1.3 rožka).
Za posledných 5 dní som zjedol cca:
1.26 kila tuku (ekvivalent vyše šiestich 250g masiel)
4.2g cholesterolu (matematika - asi som prešvihol 0.3g maximálnej odporúčanej dennej dávky)
167g cukrov a škrobov (predstavte si to ako necelé tri celozrnné bagety bez oblohy)
Ak ste zvedaví aké to je, tak:
Druhý a tretí deň boli troška ťažšie, ale inak sa to dá zvládať. Tréningy sú ťažšie, pretože energia a adaptácia na tvorbu ketónov namiesto aspoň takých takých zásob glykogénu (áno rozprávam o názvoch pokemonov). No každopádne, dá sa na to rýchlo switchnúť.
Piatok bol diabolský, len do pol dvanástej (doobeda) som mal za sebou 6 meetingov, dokopy iba 5 hodín sústredenia a interakcie.. a v tom ešte hodinovú pauzu. Proste blázinec, kde ste radi, že Vám na krku ešte hlava stojí. A do toho ešte brutálne chumelenie nasledované dažďom, slniečkom a v noci opäť sneženie.
Sobota! Ráno vonku pekne bielo, nula stupňov a predpoveď na 20°C (spoiler - bolo 21). Mesto má aj pekné zákutia. Je tu malý ostrovček na rieke Mississippi a tam okrem zvyškov železničnej dráhy a staro vyzerajúcich domčekov nájdete aj klud (čerstvý, bez éčok). Predstava, že ste v tomto (až na mrtvosť opadaných stromkov) romantickom vidieckom prostredí, len kilometer od mrakodrapov a FED-u, je zarážajúca.
Dokumentácia:
Zvyšok dňa strávený v Mall of America.. hej aj to bola prechádzka, bo pre seba som si kúpil iba jednu jedinú vec.
Nedeľa - aby telo nemalo málo, dnes si dávam pôst. Neskúšajte to ale bezhlavo – myslím komplet tú diétu. Hoc píšem ledabulo, tak som to mal celkom fikane premyslené a išiel som na to aj s tréningom.
Mimo nejedenia ma čaká ešte Rigo!!! :) áno ešte stále nie je hotová a čo? Však mám čas, aj keby som to obhajoval až o rok. Tak či tak budem doktor filozofie, lebo chcem.
A aby som dal aj dajaku príhodu na záver – ráno, 6:45, alebo 5:45.. to je jedno.. mi zazvoní na izbe telefón: „Dobrý deň, toto je Váš telefonický budík a mätový čaj máte pred izbou.“
Ja: „Žiaden budík ani čaj som si neobjednal.“ (...áno po anglicky)
Telefón: „hmmmm.“
Ja: „Ale ten čaj si môžem nechať :D .“
Telefón: „Dobre :)“
...
Predstavte si, že chcete ráno vstať, aby ste stihli let, alebo kvôli inej udalosti (veď kto by v nedeľu vstával na hoteli tak skoro) a nie, že Vás nezobudia, ešte aj ten sprostý čaj dajú niekomu úplne inému...
