Než si povieme o cestovaní po krajine je dobré vedieť dačo o väčšom okolí (pre niekoho nudný úvod môžete preskočiť, končí o dva odstavce nižšie). Takže, krajina susedí so štyrmi republikami a dvomi enklávami(suverénnymi oblasťami, samostatnými regiónmi, nazvyte si to ako chcete).
(Do Arménska)
Hranicu pomerne ľahko prekročíte ak cestujete z Gruzinska (na severe), alebo z Iránu (na juhu). Najdlhšie hranice má Arménsko s Tureckom (západná hranica), no arménci a turci nie sú práve kamaráti, tak majú zatvorené hranice a s Azerbadžanom (východná hranica) už vôbec nie sú kamaráti a tak ani tu sa cez hranice nedostanete.
(Z Arménska)
Z krajiny môžete ešte vycestovať do Náhorného Karabachu (jedna z tých enkláv - Arménska), taktiež sa viete dostať k hranici s Nachidževanom (tá druhá enkláva - Azerbadžanská). Tu by som nestavil na to, že by Vás pustili cez hranice, znakom priateľstva medzi krajinami je aj cesta idúca pozdĺž hranice s Nachidževanom. Túto cestu lemuje kamenný násyp do výšky vyše dvoch metrov, pretože Azerbajdžanskí ostrelovači zvykli z pasie strielať po náhodných arménskych autách.ff
Ako som už skôr písal, po príchode do krajiny spozorujete ohromnú prevahu ruského vozového parku a západných SUV a limuzín, avšak s výraznou prevahou ruských a starých áut. Bohužial kubánsku romantiku u týchto starých autách nehľadajte. Keďže vysoká nezamestnanosť núti ľudí zarábať si ako vedia a popudom mnohých chlapov je mať auto, tak v krajine nájdete taxikárov skoro úplne všade, samozrejme v autách rôzneho stavu.
Takto sme sa viezli pomerne luxusným taxíkom z letiska, ako aj staručkou ladou-taxíkom okolo jazera Sevan (miestna obdoba Liptovskej Mary, iba s tým rozdieľom, že je skoro 2km nad úrovňou mora). Cena pozemnej prepravy je všeobecne veľmi nízka. Benzín sice stojí skoro euro, no plyn je o 20 razy lacnejší (hold niekedy je dobré mať za suseda Irán) a tak sú skoro všetky vozidlá prerobené na plyn.
Pokiaľ zažijete tankovanie plynu, tak máte o jeden adrenalínový zážitok viac. V našom prípade sme mali ruskú obdobu Fordu transit prerobenú na autobus (na korbe bolo 13 sedadiel naviac). Za zadnými sedadlami bola bomba na plyn, avšak ventil bol šmejdný, tak sa stalo, že aj po natankovaní plyn unikal a všetci sa radšej preventívne vzďalovali od auta. Plyn však bežne uniká pri samotnom tankovaní, preto vždy pri tankovaní musia pasažieri opustiť vozidlo. No a keďže Arménsko má jedno z najvyšších (ak nie najväčšie) zastúpenie mužských fajčiarov na svete, tak náš šofér pri tankovaní fajčil (čo je ale bežné, veď to robí každý a nik nevybuchol… asi).
Keď sme sa dostali k bezpečnosti, tak si hneď všimnete aj to, že šofér si nikdy nezapne bezpečnostný pás, iba cez seba prehodí uvoľnený pás a tvári sa, že je zapnutý. Šofér, ktorý si pás zapína nie je armén! Kvalita cestného značenia je podobná ako kvalita ciest, apropo myslíte si že my máme zlé cesty? Navštívte Arménsko, kvalita našich ciest bude razom lepšia!
Pri cestovaní krajinou si skoro všade všimnete veľa odpadu. V tejto oblasti sú miestni bohužiaľ ešte horší ako slovač. Veď prečo mať pekné pamiatky bez odpadkov naokolo? Samozrejme nájdu sa aj výnimky, len nie veľa.
Teraz pár praktických rád.
Cestovanie hromadnou po Jerevane je ďalšia vec, čo by mal turista zažiť. Autobusy sú v rôznych veľkostiach, pričom každá je menšia ako priemerný slovenský bus. Najmenšiu veľkosť predstavujú už spomínané prerobené obdoby ruského náprotivku Fordu transit, kde je 13 miest na sedenie, deklarovaná kapacita 13 miest a teda keď je plno tak tam aj ďalších 10 ľudí cvičí jógu (výška vnútorného priestoru je cca 150cm, hrbenie sa je nutnosť). Väčší autobus je niečo ako hippie Volkswagen len mierne nafúknutý – skutočne iba mierne. Je to mile vozítko, kde sa už dá aj stáť vspriamene! Najväčšie autobusy sú darom od kamarátskej Číny, preto tak aj vyzerajú. Pre predstavu si zoberte generický autobus a z predu a zo zadu ho stlačte, tak aby bol o tretinu kratší.
V buse je bežné, že ak sedíte dostanete niekoho batožinu, alebo dieťa na držanie (nečudujte sa, ak Vám dajú náhodní ľudia postrážiť dieťa na hodku bez predošlého zoznámenia, sú to milí a dôverčiví ľudia, čo je milé). Každopádne platí sa v MHD až na konci jazdy a to tak, že šoférovi dáte 100 dramov, teda cca 20 centov, pričom je jedno ako ďaleko idete.
Cestovanie medzimesto je o dačo tvrdší oriešok. Autobus môže mať napísaný čas odchodu, no neodíde pokým nie je úplne plný! Teda kľudne aj o hodinu a pol neskôr ako je deklarovaný čas odchodu. Cestovanie na dlhé trate je pomerne nepohodlné, kvôli kvalite sedačiek (tvrdé, niekedy uvoľnené – takže Vás so sedákom vyhadzuje v zákrutách do uličky).
Zaujmavé je riešenie posypu pri nezjazdných zasnežených cestách. Raz sme takto uviazli a nevedeli sme sa vyštverať na kopec. Samozrejme že arménci si radšej zapálili, ako by šli roztlačiť autobus. V podobnom duchu skúšal aj šofér urobiť zázrak a pohnúť sa čo i len o meter.. nevydalo. Každopádne asi po pol hodine sa zjavilo posypové vozidlo - veľký Kamaz (ruská Tatrovka) s korbou plnou hliny, na ktorej stáli dvaja lopaťáci, čo zahadzovali hlinou cestu. Samo sebou, ak bolo na ceste auto tak aj to dostalo hlinený zábal (ako napríklad toto).
Vlak. Cestoval som vlakom iba z Tbilisi. Podľa turistického sprievodcu mala cesta trvať 17 hodín, no sprievodca sa mýlil (v môj prospech) a trvalo to iba krátkych 11,5 hodiny (ale v noci, tak sa dalo aj dačo málo pospať). Keďže krajina je na Kaukaze, tak sme smerom do Jerevanu museli ísť oblúkom popri Tureckých hraniciach (rozumej masívnou oklukou). Ešte že nás držali 2 hodiny v noci na hraniciach a kontrolovali vlak a naše pasy, veď kto by v noci spal.. Inak ak si všimnete, že Vaše informácie v ich počítači nekorešpondujú s tým čo máte v pase, tak si z toho nič nerobte, majú zvláštnu abecedu a tak im robí trošla problem zapisovať naše údaje do počítačov. Ale späť k vláčiku, starší ruský lôžkový vozeň, pohodlný, pekný.
A na koniec poďme naspäť k taxíkom. Neexistuje presná taxa ani na mesto ani na okolie, často nejazdíte so zapnutým taxametrom, ale predom dohadujete sumu, veľmi často ich však využijete a hoci sa Vás budú snažiť miestny ošmeknúť, tak stále budete jazdiť veľmi lacno. Napr. je normálne dať za cca 17km max 2,5€. Pokiaľ viete po rusky, potom sa Vám bude vyjednávať cena oveľa ľahšie, našťastie sumy znejú rovnako ako v slovenčine, tak “dve tisíc” (2k dramov = 4€) porozumiete aj keď to vyslovia s ruským prízvukom.
Tak a v ďalšej časti si povieme dačo viac o krajine.
