Ekonomicko-politický vývoj
Portugalsko nemalo šťastie na to, aby si vytvorilo demokratickú tradíciu. V roku 1910 padla monarchia a už v roku 1926 sa armáda pokúsila zvrhnúť vládu a uspela, obdobie bolo pôvodne nazvané pádne „Národná diktatúra“, neskôr sa používal názov krajší - „Nový štát“.
Napriek diktatúre Portugalsko prosperovalo a firmy z krajina na ľavom konci Európy boli jedni z najkonkurencie schopnejších vôbec. Všetko sa malo zmeniť v roku 1974, ako inak, prevratom. O rok neskôr boli ukončené vojny o kolónie túžiace po samostatnosti. Marxisticky orientovaná vláda sa v tom istom roku pustila do zoštátňovania, ktoré poslalo približne 47% národného HDP do rúk štátu (pre porovnanie, pred revolúciou to bolo 10%). Spolu so zvýšením zamestnaneckých práv hospodárstvo utrpelo silnú ranu a v pomere k najrozvinutejším ekonomikám Európy dobehlo porovnateľnú výkonnosť, akú mala krajina pred revolúciou až o 16 rokov neskôr.
Krajina je od roku 1986 členom spolku, ktorý dnes poznáme ako Európska Únia. Od roku 1990 sa krajina pokúšala reformovať a podporovať rast HDP cez infraštrukturálne projekty, no bez väčšieho úspechu (za 9 rokov zoštvornásobili dĺžku dialníc z 316km na 1242km). V roku 2002 podstúpila krajina sankcie z dôvodu nedodržania výšky deficitu a slabnúce tempo hospodárskeho rastu ešte spomalilo.
Tabuľka 1 - Miera rastu HDP Portugalska vo Vybraných rokoch (v %)
2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 |
3,9 | 2 | 0,8 | -0,9 | 1,6 | 0,8 | 1,4 | 2,4 | -2,9 | 1,4 | -1,6 |
Nezamestnanosť
Od roku 1990 do roku 2003 sa miera nezamestnanosti v krajine pohybovala medzi 4,1% - 7,2%. Takto vysoká miera zamestnanosti vytvárala vysoký tlak na rast miezd i pri pomerne nízkom raste produktivity práce (pre porovnanie na Slovensku vzrástla produktivita práce na zamestnanca medzi rokmi 1995-2010 o 63,41%, zatiaľ čo v Portugalsku o 7,45% - merané oproti priemeru EU27). Už od roku 2007 vyprodukuje priemerný zamestnanec na Slovensku za rok viac, ako priemerný zamestnanec v Portugalsku.
Za rozdielnou výškou miezd medzi oboma krajinami je teoria efektívnostných miezd. Položené jednoducho, teoria vraví, že sa oplatí platiť zamestnancom viac ako je priemer, aby ste mali šancu získať a udržať zamestnancov lepších ako je priemer. A pokiaľ sú na trhu iba 4% ľudí bez práce, potom rastú mzdy rýchlo (viď. mzdové rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom krajiny). Pre porovnanie dôsledok vidíte v tabuľke 2.
Tabuľka 2 - Porovnanie mzdových podmienok krajín v roku 2007
€/Rok | Hrubámzda | Disponibilný príjem | Celková cena práce |
Slovensko | 7776 | 5988 | 10512 |
Portugalsko | 15309 | 13084 | 18945 |
Samozrejme nesmiem opomenúť ďalšie faktory ovplyvňujúce výšku mzdy, ako napríklad susedstvo iba s jednou krajinou – Španielskom, kde sú mzdové podmienky v priemere ešte o dve tretiny vyššie ako v Portugalsku, ale taktiež štruktúru hospodárstva, alebo mzdové podmienky vo verejnej správe, šedá ekonomika a iné. Tieto faktory sú samozrejme dôležité pri formovaní mzdových podmienok v krajine, no ešte dôležitejšie sú v období recesie na celý pracovný trh.
Jeden z inkrementálnych faktorov úspechu krajiny je vzdelanosť obyvateľstva. Tu sa Portugalsko nemá čím chváliť. Celková negramotnosť dosahovala v roku 2003 6,7%, pričom negramotných žien je 8,7% a mužov 4,5% populácie (na Slovensku je celková negramotnosť 0,4% populácie). Strednú školu má ukončenú 27,46% obyvateľov (údaj za rok 2007), pre porovnanie na Slovensku 87% ľudí. Naproti týmto nelichotivým údajom má Portugalsko veľmi kvalitné vysoké školstvo.
Súčastnosť
Krajina v súčastnosti dopláca na vysoké mzdy, nízko produktívneho obyvateľstva s pomerne nízkou úrovňou vzdelania. Odvetvová štruktúra ekonomiky je taktiež pomerne nízko kompetitívna. Z osobnej skúsenosti, väčšinová populácia má veľmi pohodlný prístup k práci a pojmu o čase, študenti si len v posledných rokoch zvykali hladať prácu a kultúra nastolená socialistickým režimom po revolúcii ešte stále z ľudí neopadla. Samozrejme, veci sa menia k lepšiemu a návrat Portugalska k zašlej sláve je otázkou rýchlosti nástupu týchto zmien.
Zdroje: Eurostat, OECD, EU Employee Remuneration Survey 2007