Stáva sa mi to pravidelne. Blížim sa k priechodu pre chodcov, na ktorom stojí skupinka ľudí. Prúd áut predo mnou sa nezastavuje a ignoruje ich. Pozriem do spätného, rovnako dlhý prúd áut sa hrnie za mnou. Zastavím preto, aby som chodcov podľa predpisov pustil. Chodci vykročia, pozriem do spätného a v ľavom pruhu sa rúti kretén, ktorý buď telefonuje, alebo namiesto šoférovania sníva, aké pekné by to mohlo byť s Jožkou v sklade. Začnem zúfalo trúbiť a gestikulovať na ľudí, aby okamžite zastavili. Auto sa preženie ľavým pruhom, brzdiť začne vždy až za priechodom a vyľakaní nešťastníci na priechode sa na mňa vyčítavo pozerajú.
Ale ja za to nemôžem!
Môžem ja za to, že brzdím pozvoľna už z diaľky tak, aby šoféri za mnou videli, že zastavujem pred priechodom? Môžem ja za to, že nemám auto tak široké, aby som zabral oba pruhy naraz, aby ľudia mohli bezpečne prejsť? Môžem ja za to, že vo chvíli keď sedím za volantom, patrím automaticky k rovnakej skupine bulov, ktorí si koledujú o ťažké ublíženie na zdraví?
Povedzte, čo robiť?
Na užšej ceste pomáha, že sa postavím krížom cez dva pruhy (pozdravujem týmto šoféra z Rače, ktorý ma za bezpečný prechod rodiny s deťmi cez frekventovanú cestu odmenil vytrvalým trúbením a vulgárnou gestikuláciou).
Na širšej ceste nepomôže ani to, čo som spravil včera. Zastavím na prechode a v spätnom vidím, že šofér v ľavom pruhu chodcov na priechode ignoruje a ide ďalej. Začal som trúbiť a naznačil som (podčiarkujem pre tých, ktorí by ma radi obvinili z ohrozovania ostatných účastníkov premávky) prudký úhybný manéver do jeho pruhu, aby pochopil, že stojím pred priechodom a na priechode sú ľudia. Nepomohlo ani to – odtrúbil mi späť, obehol ma a cez priechod preletel minimálne päťdesiatkou (a to som ho, prosím pekne, prinútil brzdiť).
Kde sa len v šoféroch berie toľko tuposti, ignorancie a bezohľadného hazardovania so životom chodcov?
