Už sa to blíži, a ja počítam dni ako v detstve týždeň pred Vianocami. O tomto čase o týždeň vyrazím na 1400 km dlhú cestu naprieč Európou. Prejdem celé Rakúsko, užijem si prejazd najširšou časťou talianskej čižmy, aby som sa dobrovoľne vnoril do nekonečných tunelov v Alpách. Vynorím sa v údolí rieky Rhône, ktoré mi pri satelitnom pohľade cez Google Maps pripadá ako oáza v horskej púšti.
To všetko preto, aby som počas štyroch dní stál zablatený, zaprášený, zmoknutý i zmrznutý pri trati, ktorou prejde niekoľko desiatok špičkových špeciálov WRC. Tak, ako niekoľkrát predtým, aj teraz ma budú znova a znova fascinovať chlapi navlečení do označkovaných kombinéz, ktorí dokážu udržať auto na úzkej ceste popri priepasti v rýchlosti vysoko cez 150 km/h.
Budem štyri dni v horách, kde bude božský kľud rušiť rev dvojlitrových motorov, škrípanie zaprášených brzdových doštičiek a chakteristické hvízdanie namáhanej karosérie pretekárskych áut. Keď prejdú, vychutnám si zostup lesnými cestami späť k autu, postupne vyplavujúc nazbieraný adrenalín, aby som sa presunul na ďalšiu rýchlostnú skúšku o desiatky kilometrov ďalej.
Teším sa na posledné pivo pred krátkym spánkom a skoré ranné vstávanie, aby sme stihli príchod na rýchlostku skôr, ako ju uzatvoria. Teším sa na tie nekonečné reči o autách, čo budeme spoločne s mojimi priateľmi viesť.
Na cestu sa chystáme v tandeme dve autá a na mieste stretneme tisíce ďalších podobne švihnutých.
