Napriek názorom viacerých diskutujúcich, ktoré očakávam pod týmto článkom, sa považujem za tolerantného človeka. Ak sa vám chce vyvaliť pol melóna za kraksňu na dvoch kolesách, prosím, poslúžte si. Dokonca môžem povedať, že ten-ktorý model sa mi občas aj zapáči.
Prvú nechuť vaším smerom som pocítil vtedy, keď ste rok čo rok po celé leto dokazovali okoliu, ako rýchlo dokážete spraviť Legionársku od Račka po Krížnu. Neverili by ste, ako brutálne dokáže zvuk tých vašich kraksní rezonovať o druhej ráno v bytoch v okolitých domoch. A domyslite si, koľko negatívnej energie vám denne posielali ľudia, ktorí to v tých bytoch museli noc čo noc a stále dokola strpieť.
Docela mi prekáža aj spôsob, akým jazdíte. Ste hovädá na dvoch kolesách, ktoré vyrevujú na všetky strany, ako vás šoféri automobilov prehliadajú a ohrozujú na živote. Jazdíte pritom po uliciach tak vysokou rýchlosťou, že vám v prípade zaváhania menej zdatného šoféra auta a následnej kolízie nepomôžu ani tie večne vyhulené diaľkové svetlá, ktorými nám svietite do očí. Ako vypatlaný môže byť človek, ktorý sa naháňa po dedine, kde na každom kroku jazdia babky na bicykloch a behajú deti? (hovorím o vás, čo takto jazdíte po Vajnoroch a po Čiernej Vode)
O vašej zbabelosti hovoria aj otočené ŠPZ, alebo značky, cez ktoré máte obtiahnuté použité tangáče. Predpokladám, že vám ich nechali tie pipenky, čo sa počas vašej jazdy na zadnom sedadle po***li od strachu.
Včera ma jeden z vás obehol sprava. Ja som sa rozbiehal za hraničným prechodom a vôbec mu neprekážalo, že ma obehol vo chvíli, keď som mal vyhodenú smerovku a uhýbal som mu vpravo. Chlapec tak zrýchlil, že nestihol ani pohnúť riadidlami motorky, aby sme sa nezrazili. Ak by som teda nezareagoval ja, bol by som ho zostrelil. Čo na toto povedať? Asi len to, že plne naložené auto akceleruje o trošičku pomalšie, ako nabitá motorka s vypatlaným jazdcom.
Dnes mi však okrem všetkých chlpov zostal stáť aj rozum.
Blížim sa ku križovatke, kde zvyčajne odbočujem doľava. Keďže to tam každý kalí, zvyknem už 150 m pred križovatkou vyhodiť blinker a natlačím sa na stredovú čiaru. Oproti sa rúti motocykel, ktorý rozhodne predpísanou deväťdesiatkou nejde. Odhadnúť jeho rýchlosť a tým aj šancu, či bezpečne odbočím je nemožné, preto radšej zastavujem. Stojím v križovatke, stále mám vyhodený blinker, v protismere je konečne voľno. Zaradím jednotku, pomaly púšťam spojku a šiesty zmysel mi hovorí, aby som sa pozrel do spätného. V tej chvíli sa okolo mňa zľava prerúti hovädo na motorke. Stačilo jediné, pustiť rýchlejšie spojku, neobzrieť sa v spätnom za seba a preletel by mi autom.
Keď chcete, aby z vás ostala kopa mäsa, aby sa váš mozog rozprskol po ceste a vaša uslzená matka chodila do konca života zapaľovať lampáš z Ikei kdesi k ceste, prosím.
Ale mňa do toho neťahajte!!!
Poznámka na záver: Vy, čo si jazdu na motorke užívate a jazdíte ohľaduplne, asi viete, že o vás dnes nepíšem. Ušetrite si preto svoje komentáre, nerozčuľujte sa zbytočne v diskusiách, na ceste vás rešpektujem. Viem, že to tak mnohí šoféri nerobia a ohrozujú vaše životy. Bohužiaľ, je vás málo a idioti, ktorých spomínam vám robia veľmi zlé meno. Peace!
