Keď som mu dával svoju poslednú päťstovku, akosi podvedome som vedel, že ju už neuvidím. Osobné údaje z občianskeho preukazu som si opísal len preto, aby som zachoval formu. Pán inžinier mi sľúbil, že po dôchodku, teda o 10 dní mi peniaze vráti. Čo už na tom, že príliš nepočúval, keď som mu hovoril, kde pracujem a kde ma nájde.
Možno má skutočne chorú manželku a peniaze na vrátenie nemá, možno to bol len slušne vyzerajúci hajzlík s vymyslenou báchorkou. Na mene a adrese nezáleží, aj keď ju mám odloženú. Dúfam len, že starý pán dodrží rovnováhu a pomôže niekomu inému. Že sa nenaučil len brať, ale občas niečo aj vráti. Potom mi tej päťstovky nebude ani trochu ľúto.
9. mar 2007 o 11:21
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 964x
Pošli ďalej – a ja som poslal
Ešte niekedy v januári som uponáhľaný zaparkoval auto pri redakcii a keď som vystúpil, zastavil ma šedivý pán. Predstavil sa ako inžinier z Dúbravky, ktorý sa stará o ťažko chorú manželku. Posťažoval sa na nízke dôchodky a nespravodlivý zdravotný systém, vďaka ktorému mu chýba 280 korún na lieky pre manželku. Poprosil ma, či by som mu nepožičal, pretože bez peňazí lieky nezoženie a manželka ich potrebuje.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(14)