Prikvitol k nám nečakaný darček: kocúr Elizabeth

Myši o sebe dali okamžite vedieť – prehrýzli sa pod vonkajším parapetom, vyžrali montážnu penu medzi oknom a tehlou a dostali sa dovnútra, priamo pod okenný parapet. Verte mi, nie je nič príjemné, počúvať každú noc tie malé smradľavé svine, ako sa systematicky a túžobne prehrýzajú do teplého interiéru domu. Hysterickú reakciu manželky som vôbec nepotreboval na to, aby som hneď na druhý deň strhol starostlivo osadený parapet a všetky neželané otvory zatrel sadrou s koktejlom z drvených žiaroviek.
Noc na to sa prehrýzli pod oknom hneď za rohom.
Nasadené otrávené návnady vo vkusných plastových miskách nepomohli – myšiam aktuálne viac chutil zelený extrudovaný polystyrén.
Dobre mieneným radám o mačkách som sa od začiatku bránil. Taká mačka vyžaduje starostlivosť a ja mám dosť práce sám so sebou a svojou rodinou. Mačku treba prikrmovať, keď sa jej myši zunujú. Mačke treba vybudovať pelech, aby nenachladla na zmrznutej dlažbe terasy (dovnútra ju vpustím iba cez svoju mŕtvolu!). A nadôvažok – mačka predsa nechytá myši na povel. Mačka nepripadá nikdy do úvahy!
Po pol roku som teda zavolal robotníkov späť (tentoraz prišli normálni), aby mi postŕhali všetky parapety a kritické priestory podmurovali s použitím masívnej kovovej siete. Keď robili v zadnej časti domu, myši bez akýchkoľvek zábran premigrovali do prednej časti a dokonca sa pustili do polystyrénu v kuchyni. Za bieleho dňa!
Po odchode robotníkov zrazu myši stíchli. Ostal som v pomykove – skutočne na ne zaberá hustý kléber s kovovou sieťkou? V tom prípade by som si dal svoj nápad ihneď patentovať.
Po troch dňoch som šiel večer potme na terasu čosi odložiť. V kritickom momente, keď som bol sklonený, oproti mne vyskočilo čosi macaté a ryšavé a s prskaním to prebehlo popod moje nohy preč.
Na odloženom podsedáku hojdačky si ustlal divoký kocúr a noc čo noc sa tam vracal. Konečne som prišiel na to, prečo myši stíchli – prišiel predátor.
Dcéra mu dala meno Elizabeth. Znie to síce trochu zvláštne – kocúr Elizabeth, ale nám sa jeho meno ohromne páči.
Som maximálne spokojný – Elizabeth je kocúr presne podľa mojich predstáv. Nežobroní o priazeň, vyhýba sa mi a nie je na mne ani trochu závislý, no zopár kožiek z kuraťa alebo kúsok mäska od večere na miske nikdy neodmietne. Ráno, keď vstanem je už dávno preč. Večer, keď prichádzam je ešte stále preč a o jeho prítomnosti viem len vďaka tomu, že ma raz za čas o druhej ráno zobudí rachot padajúcich vecí na terase.
A od myší máme konečne pokoj!